Minister vnútra Nebojša Stefanovič nariadil odsun zvyšných civilistov z Obrenovacu a 11 dedín pozdĺž rozvodnenej rieky Sáva vzhľadom na postupujúcu povodňovú vlnu, ktorá by mala v oblasti kulminovať do stredy. Vojaci policajti a dobrovoľníci medzitým pokračujú v nepretržitom zosilňovaní protipovodňovej ochrany v okolí Tepelnej elektrárne Nikolu Teslu zásobujúcej elektrinou polovicu Srbska vrátane väčšiny Belehradu. Nie je pritom isté, že hrádze z pieskových vriec očakávanému náporu odolajú. Zo samotného mesta, kde sú mnohé domy zatopené, už pred vydaním pondelňajšieho nariadenia evakuovali okolo 7800 ľudí, predpokladá sa však, že asi 2000 ďalších je stále uväznených na vyšších podlažiach budov bez elektriny a telefónu. Úrady uviedli, že v pondelok sa pomocou vrtuľníka podarilo z Obrenovaca evakuovať zhruba 300 ľudí.
Povodne v Bosne a Srbsku nasledujú po tom, ako región minulý týždeň zasiahli najvýdatnejšie dažde od prvých záznamov pred 120 rokmi. Bosniansky minister zahraničných vecí Zlatko Lagumdžija v pondelok vyhlásil, že pohroma postihla viac ako štvrtinu tamojšej štvormiliónovej populácie, a následky prirovnal k vojne v 90. rokoch. Zo zasiahnutej oblasti hlásili najmenej 38 obetí na životoch a počet evakuovaných môže podľa bosnianskych predstaviteľov dosahovať až pol milióna, čo je najväčší presun obyvateľstva od vojnových etnických čistiek. Okrem povodní bolo dôsledkom dažďov na Balkáne aj vyše 3000 zosuvov pôdy. Bosne a Srbsku začalo s odstraňovaním následkov povodní pomáhať viacero členských štátov EÚ ako aj ostatné bývalé juhoslovanské republiky či Rusko. Pohroma bude mať podľa expertov rozsiahle následky predovšetkým v sektore poľnohospodárstva, od ktorého sú Bosna i Srbsko životne závislé.