„Po materiálnej stránke devastácia nie je menšia ako devastácia spôsobená vojnou,“ vyhlásil šéf bosnianskej diplomacie Zlatko Lagumdžija.
Straty na ľudských životoch sú síce neporovnateľné s vojnou, ktorá len v Bosne zahubila asi stotisíc ľudí, na mierové časy sú však bezprecedentné. Počet obetí v troch postihnutých krajinách už presiahol päťdesiatku a úrady najmä v Sarajeve a Belehrade sa obávajú, že bilancia bude ešte tragickejšia. Bosna zatiaľ hlási vyše tridsať mŕtvych, Srbsko dvadsať a Chorvátsko jedného a dvoch nezvestných. V Bosne si obete záplav dnes uctia štátnym smútkom.
Lejaky, pri ktorých za tri dni spadli zrážky obvyklé pre tri mesiace, najväčšiu spúšť zanechali v najbiednejšej z postihnutých krajín. „Milión ľudí je bez vody, štvrtina obyvateľstva je bezprostredne postihnutá záplavami, zaregistrovaných bolo vyše dvetisíc zosuvov pôdy, zničených či ťažko poškodených je vyše stotisíc obytných domov a iných budov vrátane 230 škôl a zdravotníckych zariadení,“ priblížil rozsah katastrofy minister Lagumdžija. „Počas vojny veľa ľudí prišlo o všetko. Dnes zase nemajú nič,“ dodal.
Masové presuny obyvateľstva podobné terajším Balkán tiež už 19 rokov nezažil. V Bosne, kde etnické čistky za vojny vyhnali z domovov asi dva milióny ľudí, teraz našlo útočisko v provizórnych útulkoch či u príbuzných a známych približne pol milióna evakuovaných. V Srbsku muselo svoje domovy opustiť 25-tisíc ľudí, v Chorvátsku 15-tisíc.
Nie všade ľudia ochotne odchádzajú zo zaplavených oblastí. Náčelník generálneho štábu srbskej armády Ljubiša Diković, ktorý riadi záchranné práce v okolí mesta Šabac, sa sťažoval, že mnohí evakuáciu opakovane odmietnu a potom, keď už je situácia kritická, sami volajú o pomoc, čím sťažujú postup vojakov. „Nemôžem pochopiť, že im ich život nestojí za tri dni strávené mimo domova,“ posťažoval sa generál na dedinčanov z desiatich obcí v okolí Šabaca, z ktorých včera mnohí odmietli nastúpiť do záchranných člnov väčšinou v obave, že opustený dom niekto vykradne.
Veľká voda na niektorých úsekoch riek síce už začína opadávať, nebezpečenstvo však podľa úradov trvá. Napríklad v Bosne sú problémom nielen zosuvy podmáčanej pôdy, ale aj doteraz nezlikvidované mínové polia. V Bosne je ich stále vyše 9¤400, kde zem skrýva 120-tisíc nevybuchnutých mín. Tie boli doteraz zmapované a ohradené. Experti však varujú, že veľká voda ich mohla vziať so sebou na neznáme miesta, čo zvýši riziko ich náhodnej explózie. Míny, ktoré sa mohli dostať do Sávy i Dunaja, môžu byť nebezpečné aj pre turbíny hydroelektrární.
Bosnianske úrady v pondelok vydali varovanie pred možnými epidémiami. Obávajú sa, že rastúce teploty a tlejúce zdochliny zvierat môžu prispieť k šíreniu žltačky a týfusu. Kľúčové je preto zaistenie dodávok zdravotne vyhovujúcej vody a potrebných zásob dezinfekčných prostriedkov.
Sarajevo a Belehrad v pondelok požiadali o medzinárodnú pomoc. Tá už na Balkán začala prúdiť. Helikoptéry pre evakuáciu ľudí poskytli Európska únia, Rusko i Spojené štáty. Viaceré krajiny vyslali aj záchranárske tímy. Srbský premiér Aleksandar Vučič však naliehavo upozornil, že jeho krajina potrebuje ďalšiu pomoc, predovšetkým dodávky oblečenia, jedla a balenej vody.
Európska únia už oznámila, že je pripravená pomôcť pri obnove zdevastovanej infraštruktúry vysokou sumou. „Srbsko môže rátať s miliardou eur z fondu Solidarity Európskej únie na odstraňovanie dlhodobých dôsledkov katastrofálnych záplav,“ vyhlásila komisárka pre humanitárnu pomoc a mimoriadne situácie Kristalina Georgijevová. Ide o prostriedky z fondu, ktorý bol vytvorený v minulom desaťročí po ničivých záplavách v strednej Európe. Podmienkou pre čerpanie z neho je, že škody z prírodnej pohromy dosiahnu 0,64 percenta hrubého národného dôchodku postihnutej krajiny. Hoci podľa odhadov túto podmienku splní Srbsko i Bosna, druhá zo spomenutých krajín, ktorá v eurointegračných snahách za susedmi zaostáva, si nádeje robiť nemôže. „Pre Srbsko ako kandidátsku krajinu EÚ sú prostriedky z fondu dostupné. Pre Bosnu a Hercegovinu, ktorá nemá štatút kandidáta, je to komplikovanejšie,“ povedala Georgijevová.
Pomoc ľuďom postihnutým povodňami ponúkajú nielen zahraničné vlády, ale aj firmy a jednotlivci z Balkánu. „Podpora a súcit s mojím ľudom v Srbsku!“ napísal na Twitteri srbský tenista Novak Djokovič po turnaji v Ríme. Jeho rodina má nadáciu, ktorá pomáha zariaďovať školy a škôlky potrebným vybavením a zameriava sa na vzdelávanie detí. Djokovič v pondelok povedal, že všetky peniaze, ktoré prídu na konto nadácie, budú smerovať do povodňami postihnutých oblastí práve na obnovu škôl a materských škôl.
Solidarita funguje aj cez hranice krajín, ktoré pri rozpade bývalej Juhoslávie bojovali proti sebe. Dobrovoľní záchranári i konvoje s humanitárnou pomocou smerujú do postihnutých oblastí nezávisle od toho, či tam žijú Srbi, Bosniaci, či Chorváti. Na sociálnych sieťach si príslušníci nie tak dávno znepriatelených krajín vymieňajú odkazy o vzájomnej podpore. „Bravó všetkým hrdinom a dobrým ľuďom v šírej bývalej republike,“ napísal na diskusnom fóre srbského denníka Blic istý Igor z Chorvátska. „Ukázali ste, že dobro víťazí nad zlom. Takto musia susedia aj v budúcnosti navždy spolupracovať. Ešte raz bravó, dokázali ste to, čo ani jeden politik. Vďaka. Pozdrav zo Záhrebu.“
Veľvyslanec Srbskej republiky na Slovensku Šani Dermaku prosí Slovákov o finančnú pomoc pre svojich krajanov, ktorých postihli záplavy. Svoje príspevky posielajte na osobitný účet Veľvyslanectva Srbskej republiky v Bratislave: IBAN SK25 1100 0000 0029 5670 6621. Bližšie informácie nájdete na internetovej stránke veľvyslanectva www.bratislava.mfa.gov.rs.
Slovenská katolícka charita sa rozhodla vyčleniť zo svojho krízového fondu päťtisíc eur na pomoc obyvateľom Srbska a Bosny a Hercegoviny. Charita vyhlásila aj verejnú zbierku. Finančne podporiť zbierku je možné ľubovoľným príspevkom na číslo účtu 4008058424/7500, variabilný symbol je 213, alebo priamo na stránke www.charita.sk.