Pohroma pripomína Balkánu vojnu

„Po materiálnej stránke devastácia nie je menšia ako devastácia spôsobená vojnou,“ vyhlásil šéf bosnianskej diplomacie Zlatko Lagumdžija.

Straty na ľudských životoch sú síce neporovnateľné s vojnou, ktorá len v Bosne zahubila asi stotisíc ľudí, na mierové časy sú však bezprecedentné. Počet obetí v troch postihnutých krajinách už presiahol päťdesiatku a úrady najmä v Sarajeve a Belehrade sa obávajú, že bilancia bude ešte tragickejšia. Bosna zatiaľ hlási vyše tridsať mŕtvych, Srbsko dvadsať a Chorvátsko jedného a dvoch nezvestných. V Bosne si obete záplav dnes uctia štátnym smútkom.

Lejaky, pri ktorých za tri dni spadli zrážky obvyklé pre tri mesiace, najväčšiu spúšť zanechali v najbiednejšej z postihnutých krajín. „Milión ľudí je bez vody, štvrtina obyvateľstva je bezprostredne postihnutá záplavami, zaregistrovaných bolo vyše dvetisíc zosuvov pôdy, zničených či ťažko poškodených je vyše stotisíc obytných domov a iných budov vrátane 230 škôl a zdravotníckych zariadení,“ priblížil rozsah katastrofy minister Lagumdžija. „Počas vojny veľa ľudí prišlo o všetko. Dnes zase nemajú nič,“ dodal.

Masové presuny obyvateľstva podobné terajším Balkán tiež už 19 rokov nezažil. V Bosne, kde etnické čistky za vojny vyhnali z domovov asi dva milióny ľudí, teraz našlo útočisko v provizórnych útulkoch či u príbuzných a známych približne pol milióna evakuovaných. V Srbsku muselo svoje domovy opustiť 25-tisíc ľudí, v Chorvátsku 15-tisíc.

Nie všade ľudia ochotne odchádzajú zo zaplavených oblastí. Náčelník generálneho štábu srbskej armády Ljubiša Diković, ktorý riadi záchranné práce v okolí mesta Šabac, sa sťažoval, že mnohí evakuáciu opakovane odmietnu a potom, keď už je situácia kritická, sami volajú o pomoc, čím sťažujú postup vojakov. „Nemôžem pochopiť, že im ich život nestojí za tri dni strávené mimo domova,“ posťažoval sa generál na dedinčanov z desiatich obcí v okolí Šabaca, z ktorých včera mnohí odmietli nastúpiť do záchranných člnov väčšinou v obave, že opustený dom niekto vykradne.

Veľká voda na niektorých úsekoch riek síce už začína opadávať, nebezpečenstvo však podľa úradov trvá. Napríklad v Bosne sú problémom nielen zosuvy podmáčanej pôdy, ale aj doteraz nezlikvidované mínové polia. V Bosne je ich stále vyše 9¤400, kde zem skrýva 120-tisíc nevybuchnutých mín. Tie boli doteraz zmapované a ohradené. Experti však varujú, že veľká voda ich mohla vziať so sebou na neznáme miesta, čo zvýši riziko ich náhodnej explózie. Míny, ktoré sa mohli dostať do Sávy i Dunaja, môžu byť nebezpečné aj pre turbíny hydroelektrární.

Bosnianske úrady v pondelok vydali varovanie pred možnými epidémiami. Obávajú sa, že rastúce teploty a tlejúce zdochliny zvierat môžu prispieť k šíreniu žltačky a týfusu. Kľúčové je preto zaistenie dodávok zdravotne vyhovujúcej vody a potrebných zásob dezinfekčných prostriedkov.

Sarajevo a Belehrad v pondelok požiadali o medzinárodnú pomoc. Tá už na Balkán začala prúdiť. Helikoptéry pre evakuáciu ľudí poskytli Európska únia, Rusko i Spojené štáty. Viaceré krajiny vyslali aj záchranárske tímy. Srbský premiér Aleksandar Vučič však naliehavo upozornil, že jeho krajina potrebuje ďalšiu pomoc, predovšetkým dodávky oblečenia, jedla a balenej vody.

Európska únia už oznámila, že je pripravená pomôcť pri obnove zdevastovanej infraštruktúry vysokou sumou. „Srbsko môže rátať s miliardou eur z fondu Solidarity Európskej únie na odstraňovanie dlhodobých dôsledkov katastrofálnych záplav,“ vyhlásila komisárka pre humanitárnu pomoc a mimoriadne situácie Kristalina Georgijevová. Ide o prostriedky z fondu, ktorý bol vytvorený v minulom desaťročí po ničivých záplavách v strednej Európe. Podmienkou pre čerpanie z neho je, že škody z prírodnej pohromy dosiahnu 0,64 percenta hrubého národného dôchodku postihnutej krajiny. Hoci podľa odhadov túto podmienku splní Srbsko i Bosna, druhá zo spomenutých krajín, ktorá v eurointegračných snahách za susedmi zaostáva, si nádeje robiť nemôže. „Pre Srbsko ako kandidátsku krajinu EÚ sú prostriedky z fondu dostupné. Pre Bosnu a Hercegovinu, ktorá nemá štatút kandidáta, je to komplikovanejšie,“ povedala Georgijevová.

Pomoc ľuďom postihnutým povodňami ponúkajú nielen zahraničné vlády, ale aj firmy a jednotlivci z Balkánu. „Podpora a súcit s mojím ľudom v Srbsku!“ napísal na Twitteri srbský tenista Novak Djokovič po turnaji v Ríme. Jeho rodina má nadáciu, ktorá pomáha zariaďovať školy a škôlky potrebným vybavením a zameriava sa na vzdelávanie detí. Djokovič v pondelok povedal, že všetky peniaze, ktoré prídu na konto nadácie, budú smerovať do povodňami postihnutých oblastí práve na obnovu škôl a materských škôl.

Solidarita funguje aj cez hranice krajín, ktoré pri rozpade bývalej Juhoslávie bojovali proti sebe. Dobrovoľní záchranári i konvoje s humanitárnou pomocou smerujú do postihnutých oblastí nezávisle od toho, či tam žijú Srbi, Bosniaci, či Chorváti. Na sociálnych sieťach si príslušníci nie tak dávno znepriatelených krajín vymieňajú odkazy o vzájomnej podpore. „Bravó všetkým hrdinom a dobrým ľuďom v šírej bývalej republike,“ napísal na diskusnom fóre srbského denníka Blic istý Igor z Chorvátska. „Ukázali ste, že dobro víťazí nad zlom. Takto musia susedia aj v budúcnosti navždy spolupracovať. Ešte raz bravó, dokázali ste to, čo ani jeden politik. Vďaka. Pozdrav zo Záhrebu.“