O liste, ktorý 16. mája 1939 poslal Franklinovi Rooseveltovi, hovoril v nedávnom rozhovore pre televíznu stanicu CBS.
Interview si všimol David Langbart, ktorý pracuje v amerických vládnych archívoch. Hľadal úspešne a našiel nielen originál listu, ale aj písomnosti súvisiace s Wintonovou prosbou. Rooseveltovi písal, že má zoznam 5-tisíc detí, ktoré potrebuje dostať do zahraničia, pričom predpokladá, že register sa rozšíri o ďalších 10-tisíc. Poukázal na to, že zatiaľ sa podarilo prepraviť iba 35 detí do Švédska a 120 do Anglicka.
„V Česku a na Slovensku sa nachádzajú tisíce detí, ktoré trpia. Spája ich jedna vec – ak zostanú tam, kde sú, neexistuje pre ne budúcnosť. Nemôžu chodiť do školy, ich rodičia nesmú pracovať,“ zdôraznil Winton, keď poukázal na stupňujúcu sa protižidovskú nenávisť.
Poznamenal tiež, že od mníchovskej zrady sa vôbec nič neurobilo pre ohrozené deti v Československu. Začal sa o ne zaujímať začiatkom roku 1939, keď sa dozvedel, že potrebujú pomoc. Pôvodne sa chystal na lyžovačku do Švajčiarska, ale alpské svahy sa rozhodol vymeniť za cestu do Prahy. Stadiaľ sa potom všemožne snažil zachrániť čo najviac detí.
Winton sa v liste pýtal Roosevelta, či by USA vedeli pomôcť. „Ľudia v Amerike si zrejme neuvedomujú, ako málo sa robí pre utečenecké deti v Československu,“ napísal do Bieleho domu. Winton pred vypuknutím druhej svetovej vojny ako jeden z mála ľudí tušil, ako katastroficky sa môžu uberať udalosti. Počas holokaustu zahynuli v nacistických koncentrákoch milióny Židov.
Langbart zistil, že Wintonov list posunula Rooseveltova kancelária na ministerstvo zahraničných vecí. Rezort diplomacie vypracoval odpoveď pre prezidentov poradný orgán pre politických utečencov. Winton nakoniec dostal zápornú odpoveď. „V archívoch ministerstva zahraničných vecí je memorandum, ktoré poveruje veľvyslanectvo USA v Londýne oznámiť Wintonovi, že americká vláda nie je schopná povoliť imigráciu nad počet stanovený existujúcimi prisťahovaleckými zákonmi,“ uviedol Langbart.
O zamietavom stanovisku hovoril aj Winton v rozhovore pre CBS. „Bola škoda, že sme nedostali von viac detí. Necítil som však hnev proti americkej vláde. Nemali sme veľa času, aby sme sa správali negatívne,“ podotkol Winton, ktorý sa potom maximálne sústredil, aby deti zachránil tak, že sa mu podarilo vybaviť im emigráciu do náhradných anglických rodín. Langbart v súvislosti s odpoveďou z USA povedal, že v tom čase si takmer nikto neuvedomoval, aké následky môžu mať rozpínajúce sa chápadlá nacizmu.
Winton predvčerom oslávil už 105. narodeniny. Na českom veľvyslanectve v Londýne sa stretol s niekoľkými, ktorých zachránil. Väčšina rodičov vtedajších detí zahynula v koncentračných táboroch. Wintona na oslave prekvapili sladkým darčekom – priniesli tortu, na ktorej svietilo 105 sviečok.