V súvislosti s konfliktom na Ukrajine sa veľa hovorí o potrebe zvyšovanie obranných rozpočtov v krajinách Severoatlantickej aliancie. Súhlasíte s názorom, že USA platia za európsku bezpečnosť, keďže na armádu Amerika vydáva oveľa viac, ako spojenci v NATO?
V súčasnej situácii všetky krajiny čelia problémom týkajúcich sa obranných rozpočtov. Je to výzva i pre Spojené štáty. Určite ste zaznamenali, že aj USA znižujú výdavky na ozbrojené sily a tento tlak pokračuje. Rovnaké je to v Európe. Lenže je dôležité, aby naši spojenci investovali. Nemôžu byť len závislí od USA pri obrane Európy a iných častí sveta. Musíme sa o to viac podeliť. Či už v prípade Líbye, alebo teraz v Mali, sa vyskytli s vážne obavy, či budeme schopní mať dostatok zdrojov na vedenie týchto operácií. Vzájomne si pomáhame, ale každý musí niesť časť bremena.
Vo viacerých prípadoch, a je to aj príklad strednej Európy, sú spojencami USA menšie krajiny s obmedzenými rozpočtami. Môžu reálne prispieť k obrane?
Samozrejme, niektoré štáty majú menšie rozpočtové možnosti a môžu byť menej flexibilné. Verím však, že takmer každá krajina si môže nájsť oblasť, do ktorej bude investovať. Týmto spôsobom môže prispieť k obrane ostatných. Vo vašom regióne máte skúsenosti s technológiami, dosť do hĺbky sa zaoberáte problémom, akým je kybernetická bezpečnosť. Je možné zamerať sa na niektoré oblasti a investovať do nich. Spomenul by som najmä obranu kritickej infraštruktúry, kybernetickú bezpečnosť, ochranu hraníc. Sú to oblasti, v ktorých aj relatívne nízke nové investície môžu pomerne veľa zmeniť.
Ako sa ukrajinská kríza odrazí na globálnych vzťahoch veľmocí USA a Ruska?
Zhoršovanie vzťahov je priamym dôsledkom toho, čo urobil ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine. Moskva musela rátať s odpoveďou, ktorú teraz predstavujú sankcie. Rozhodne sa Rusko na to reagovať? Bude to test, kto má koľko vôle. Moje skúsenosti ukazujú, že je to dôležité. Mať vôľu vynútiť si rešpektovanie pravidiel. Urobiť krok späť a pokrčiť plecami situáciu nevyrieši.
Šéfovali ste ministerstvu pre domácu bezpečnosť, ktoré vzniklo po teroristických útokoch 11. septembra. Predstavuje súčasná kríza návrat k súpereniu veľmocí a menej priestoru budú štáty venovať boju s terorizmom?
Kto hovorí, že terorizmus teraz nebude dôležitý, tak sa mýli. Uvidíme, že bezpečnostné prostredie bude rôznorodé. Bude tu tradičné súperenie veľmocí aj vo vojenskej oblasti. Kto má koľko jednotiek či lietadlových lodí. Terorizmus však nezmizol. Šíri sa v severnej a vo východnej Afrike, je to stále problém v južnej Ázii. A okrem toho vidíme neštandardný konflikt v podobe krízy na Ukrajine, kde špeciálne jednotky vedú miestnych vzbúrencov. Rozsah bezpečnostných problémov sa teda rozširuje. Budeme sa musieť vyrovnať s tradičnými vojenskými hrozbami a zároveň neštandardnými spôsobmi vedenia konfliktov. Či už ide o ekonomický tlak, terorizmus, kybernetické útoky. Všetky z nich je možné kombinovať.
Akým spôsobom?
Ruskú vojenská operáciu v Gruzínsku v roku 2008 sprevádzali kybernetické útoky. V roku 2007 takzvaní aktivisti v Rusku zaútočili na estónske úrady a banky a ochromili kybernetický systém. Asi sa dá debatovať o tom, či to skutočne vykonali nezávislí hackeri, alebo ich podporovala ruská vláda. Obávam sa, že si nemôžeme dovoliť, aby sme sa v oblasti bezpečnosti sústredili len na jednu vec.
V akom postavení je v tejto situácii Severoatlantická aliancia?
Najbližšie týždne ukážu, čo bude NATO schopné urobiť. Nikto nenavrhuje, aby aliancia vyslala na Rusko vojakov. Je však potrebné, aby NATO preukázalo, že si splní záväzky, ktoré má k členským krajinám v regióne. Zároveň by však malo pomáhať aj ďalším štátom. Či už strategickými radami, výcvikom, dodávaním výstroja a poskytovaním spravodajských informácií. Zmena medzinárodne uznaných hraníc štátov je problémom pre NATO.