Volebný maratón vo štvrtok odštartovali Holanďania a Briti, v sobotu sa pripojí Slovensko, Lotyšsko a Malta. Až v nedeľu to bude zvyšných 21 krajín. Výsledky budú známe až po zatvorení všetkých volebných miestností, teda v nedeľu pred polnocou.
EP, jediný priamo volený orgán viac ako polmiliardovej Európskej únie, bude po novom mať 751 členov z 28 krajín. Najväčšou frakciou by mala zostať Európska ľudová strana (EĽS) s približne 210 kreslami v upravenom 751-člennom pléne. V tesnom závese je socialistická frakcia. Štvrtinu kresiel by mali však získať euroskeptické strany.
Eurovoľby u susedov
- Česko. Česi volia tradične v piatok a v sobotu. O 21 kresiel v EP sa uchádza 38 strán a hnutí, šesť z nich má podľa posledného prieskumu agentúry CVVM vyhliadky na prekročenie päťpercentného prahu. Na víťazstvo má nábeh hnutie ANO vicepremiéra Andreja Babiša s 25 %, tesne za ním sú sociálni demokrati premiéra Bohuslava Sobotku (23 %). Komunisti môžu rátať s 11 percentami, TOP 09 s ôsmimi, vládni ľudovci a opozičná ODS so šiestimi percentami. Podpora xenofóbneho a populistického hnutia Úsvit prekvapujúco klesla na úroveň štatistickej chyby. Na európskych voľbách sa chce zúčastniť približne tretina voličov.
- Maďarsko. V nedeľňajších voľbách môže Fidesz vedený premiérom Viktorom Orbánom rátať so ziskom väčšiny z 21 mandátov prislúchajúcich Maďarsku. S podporou 46 %, ktorú mu nameral v stredu zverejnenom prieskume ústav Nézőpont, by mal obsadiť až 11 kresiel. Znamenalo by to, že vládna strana do europarlamentu dostane aj po jednom kandidátovi z Rumunska, Ukrajiny a zo Srbska, ktorých vzala na svoju listinu. Šesť týždňov po tom, čo si Fidesz znova zabezpečil ústavnú väčšinu v domácom parlamente, ide do eurovolieb s heslom Úctu Maďarom! O postavenie najsilnejšej opozičnej strany zvedie tvrdý zápas ultrapravicový Jobbik so socialistami, obom by zisk 15 až 17 % hlasov mohol zabezpečiť tri až štyri kreslá. Šancu prekročiť päťpercentný prah a získať po jednom mandáte majú ešte tri menšie opozičné strany – zelení, ľavicoví demokrati a liberáli. Volebná účasť podľa Nézőpontu nedosiahne 40 percent.
- Poľsko. Poliaci budú v nedeľu rozdeľovať 51 euromandátov a ich rozhodovanie podľa analytikov ovplyvní aj súčasná kríza na Ukrajine, ktorá nahráva protirusky orientovanej konzervatívnej strane Právo a spravodlivosť (PiS). Táto najsilnejšia opozičná strana by podľa v stredu zverejnených výsledkov prieskumu agentúry CBOS mala dostať vyše pätiny hlasov a výrazne tak zmeniť pomer síl medzi poľskými europoslancami. Dosiaľ mala euroskeptická strana expremiéra Jaroslawa Kaczynského iba sedem mandátov, kým vládna proeurópska Občianska platforma (PO) premiéra Donalda Tuska až 25. Teraz môže PiS rátať so ziskom 21 % hlasov, kým PO, ktorej volebným lídrom je expremiér a bývalý predseda europarlamentu Jerzy Buzek, podporuje 26 % voličov. Do EP by mali okrem nich preniknúť aj Zväz demokratickej ľavice (8 percent) a zrejme aj koaliční agrárni ľudovci (5 %). Tesne pod čiarou zvoliteľnosti sa pohybuje silne protieurópska Nová pravica. Záujem o účasť vo voľbách avizovalo 40 percent opýtaných Poliakov.
- Rakúsko. Rakúšania v nedeľu rozhodnú o osude 18 kresiel v Európskom parlamente, čo je o jedno menej, ako mali dosiaľ. Ústav Market v prieskume zverejnenom týždeň pred voľbami sľuboval tesný súboj najsilnejších strán. Sociálnej demokracii (SPÖ) sa chystalo odovzdať hlas 23 %, ľudovcom (ÖVP) 21 % a strane slobody (FPÖ) 20 % opýtaných. Zelení a nová liberálna konzervatívna strana (NEOS), ktorá sa iba vlani prepracovala do rakúskeho parlamentu, majú vyhliadky na zisk 16 až 18 percent. Oproti eurovoľbám z roku 2009 si FPÖ vďaka euroskeptickým a protimigračným heslám môže polepšiť až o sedem percent. Naopak, iná euroskeptická strana, Listina Hans-Petra Martina, ktorá naposledy získala 17 percent hlasov, sa tentoraz o miesta v Európskom parlamente neuchádza.