Jaruzelski bol opakovane hospitalizovaný aj v uplynulých rokoch, a to so závažnými ochoreniami vrátane zápalu pľúc a rakoviny, ktorú mu liečili pomocou chemoterapie. Vzhľadom na jeho zdravotný stav ho nemohli súdiť za krvavé potlačenie protivládnych protestov v roku 1970 ani za rozhodnutie z roku 1981 vyhlásiť v Poľsku výnimočný stav, ktorý bol namierený proti aktivitám hnutia Solidarita pod vedením neskoršieho poľského prezidenta Lecha Walesu.
Generál bol v rokoch 1981 až 1989 posledným vodcom komunistického Poľska, až kým neodstúpil, aby umožnil prechod krajiny k demokracii a vypísanie demokratických volieb. Okrem toho bol aj posledným vrchným veliteľom komunistickej Poľskej ľudovej armády.
Foto: SITA/AP, Massimo SAMBUCETTI
Jaruzelski bol ministrom obrany v auguste 1968, kedy Československo okupovali vojaci Varšavskej zmluvy, ku ktorej patrilo aj Poľsko.
V krajine ho vnímajú kontroverzne a časť Poliakov sa na neho pozerá ako na zradcu. Najviac mu vyčítajú zavedenie výnimočného stavu v roku 1981 po nepokojoch organizovaných hnutím Solidarita. Jaruzelski to zdôvodňoval snahou odvrátiť prípadnú sovietsku inváziu do Poľska.