Hlava štátu, ktorý sa jednostranne odtrhol od Gruzínska a popri Rusku ho uznáva len Venezuela, Nikaragua a Nauru, utiekla do svojej vidieckej bašty. Rusko vyhlásilo, že vývoj v susednej republike sleduje so znepokojením. Strach, že po Ukrajine príde o ďalšieho spojenca, však zjavne mať nemusí.
„Pri pohľade z Moskvy, kde si zvykli vidieť v politikoch susedných krajín buď priateľov, alebo nepriateľov, situácia vyzerá nanajvýš čudne,“ pripúšťa ruský analytik Iľja Karpjuk a v komentári pod ironickým titulkom Malá oranžová nerevolúcia na portáli Polit.ru dodáva: „Proruská opozícia v satelitnom štáte Ruska sa pokúša zvrhnúť rovnako proruského prezidenta.“
O miniatúrnej krajinke, päťnásobne menšej ako Slovensko, sa od rusko-gruzínskej vojny prakticky nehovorilo. Boje v auguste 2008 sa jej nedotkli, odohrali sa v Južnom Osetsku, Moskva však po vojenskom víťazstve nad Tbilisi uznala nezávislosť oboch separatistických republík.
Abcházsko, vtesnané medzi Čierne more a chrbát južného Kaukazu, je odvtedy v skutočnosti ruským protektorátom. Moskva má na jeho území vojenské základne a o jeho hospodárske prežitie sa stará priamymi subvenciami, skupovaním úrody mandarínok a vysielaním státisícov rekreantov na obľúbené pláže v Picunde či Gagre.
Ani pol miliardy eur hospodárskej pomoci, ktoré Rusko do Abcházska v uplynulých rokoch napumpovalo, však pre klanovo rozdelenú skorumpovanú krajinu nestačí. Nezamestnanosť je masovým javom a penzisti musia vyžiť z desaťeurového dôchodku.
Na čelo vlny protestov proti prezidentovi Alexandrovi Ankvabovi sa postavil jeho dávny protivník, expremiér Raul Chadžimba, niekdajší favorit Kremľa v abcházskych prezidentských voľbách.
Chadžimba v utorok priviedol pred prezidentský palác päť- až desaťtisíc demonštrantov, čo je pre krajinu so sotva dvestotisíc obyvateľmi obrovský dav. Opozícia sa dožadovala odvolania vlády a vytvorenia kabinetu národnej dôvery.
Keď však prezident odmietol prehovoriť k nespokojencom a ušiel do svojho rodného mesta Gagra, demonštranti obsadili jeho suchumské sídlo a vyzvali ho na rezignáciu. Prezident to označil za pokus o prevrat a oznámil, že silové zložky sú mu stále lojálne. Krviprelievaniu sa však vraj chce vyhnúť.
„Abcházci sú nespokojní predovšetkým s rozdeľovaním finančných zdrojov. Veľká časť peňazí, ktorú krajina dostáva z Ruska, sa rozkráda. Všade navôkol je korupcia, banditizmus a zlodejstvo,“ cituje denník Moskovskij komsomolec ruského politológa Michaila Alexandrova.
Opozícia Ankvabovi vyčíta aj diktátorské sklony a nedostatočnú integráciu s Ruskom. Nedávna ruská anexia Krymu totiž v Abcházsku povzbudila sily dožadujúce sa pričlenenia k veľkému severnému susedovi, v čom mnohí Abcházci vidia šancu na zlepšenie svojho sociálneho postavenia.
Kremeľ do Abcházska vyslal svojho emisára Vladislava Surkova, ktorý sa včera stretol s prezidentom i opozíciou. Podľa analytika Alexeja Česnekova je vyjednávacia pozícia Surkova, blízkeho dôverníka prezidenta Vladimira Putina, veľmi pohodlná.
„Aj vláda, aj opozícia v Abcházsku sa stavajú za spojenectvo a integráciu s Ruskom,“ povedal pre agentúru Interfax. „Nezávisle od toho, kto z terajšieho konfliktu vzíde ako víťaz, vzťahy oboch krajín sa vo svojej podstate nezmenia,“ dodal.