Majdan na zadnom dvore Moskvu v Abcházsku nestraší

Len zopár desiatok kilometrov juhovýchodne od Soči sa deje niečo podobné, ako sa vo februári, v čase olympijských hier, odohralo v Kyjeve. V Suchumi, hlavnom meste Abcházska, demonštranti obsadili prezidentský palác.

29.05.2014 10:00
Abcházko, Foto: ,
Časy eufórie spred šiestich rokov, keď Abcházci oslavovali uznanie svojho samozvaného štátu Ruskom, sú preč. Dnes sa búria proti skorumpovanému režimu.
debata (9)

Hlava štátu, ktorý sa jednostranne odtrhol od Gruzínska a popri Rusku ho uznáva len Venezuela, Nikaragua a Nauru, utiekla do svojej vidieckej bašty. Rusko vyhlásilo, že vývoj v susednej republike sleduje so znepokojením. Strach, že po Ukrajine príde o ďalšieho spojenca, však zjavne mať nemusí.

„Pri pohľade z Moskvy, kde si zvykli vidieť v politikoch susedných krajín buď priateľov, alebo nepriateľov, situácia vyzerá nanajvýš čudne,“ pripúšťa ruský analytik Iľja Karpjuk a v komentári pod ironickým titulkom Malá oranžová nerevolúcia na portáli Polit.ru dodáva: „Proruská opozícia v satelitnom štáte Ruska sa pokúša zvrhnúť rovnako proruského prezidenta.“

O miniatúrnej krajinke, päťnásobne menšej ako Slovensko, sa od rusko-gruzínskej vojny prakticky nehovorilo. Boje v auguste 2008 sa jej nedotkli, odohrali sa v Južnom Osetsku, Moskva však po vojenskom víťazstve nad Tbilisi uznala nezávislosť oboch separatistických republík.

Abcházsko, vtesnané medzi Čierne more a chrbát južného Kaukazu, je odvtedy v skutočnosti ruským protektorátom. Moskva má na jeho území vojenské základne a o jeho hospodárske prežitie sa stará priamymi subvenciami, skupovaním úrody mandarínok a vysielaním státisícov rekreantov na obľúbené pláže v Picunde či Gagre.

Ani pol miliardy eur hospodárskej pomoci, ktoré Rusko do Abcházska v uplynulých rokoch napumpovalo, však pre klanovo rozdelenú skorumpovanú krajinu nestačí. Nezamestnanosť je masovým javom a penzisti musia vyžiť z desaťeurového dôchodku.

Na čelo vlny protestov proti prezidentovi Alexandrovi Ankvabovi sa postavil jeho dávny protivník, expremiér Raul Chadžimba, niekdajší favorit Kremľa v abcházskych prezidentských voľbách.

Chadžimba v utorok priviedol pred prezidentský palác päť- až desaťtisíc demonštrantov, čo je pre krajinu so sotva dvestotisíc obyvateľmi obrovský dav. Opozícia sa dožadovala odvolania vlády a vytvorenia kabinetu národnej dôvery.

Keď však prezident odmietol prehovoriť k nespokojencom a ušiel do svojho rodného mesta Gagra, demonštranti obsadili jeho suchumské sídlo a vyzvali ho na rezignáciu. Prezident to označil za pokus o prevrat a oznámil, že silové zložky sú mu stále lojálne. Krviprelievaniu sa však vraj chce vyhnúť.

„Abcházci sú nespokojní predovšetkým s rozdeľovaním finančných zdrojov. Veľká časť peňazí, ktorú krajina dostáva z Ruska, sa rozkráda. Všade navôkol je korupcia, banditizmus a zlodejstvo,“ cituje denník Moskovskij komsomolec ruského politológa Michaila Alexandrova.

Opozícia Ankvabovi vyčíta aj diktátorské sklony a nedostatočnú integráciu s Ruskom. Nedávna ruská anexia Krymu totiž v Abcházsku povzbudila sily dožadujúce sa pričlenenia k veľkému severnému susedovi, v čom mnohí Abcházci vidia šancu na zlepšenie svojho sociálneho postavenia.

Kremeľ do Abcházska vyslal svojho emisára Vladislava Surkova, ktorý sa včera stretol s prezidentom i opozíciou. Podľa analytika Alexeja Česnekova je vyjednávacia pozícia Surkova, blízkeho dôverníka prezidenta Vladimira Putina, veľmi pohodlná.

„Aj vláda, aj opozícia v Abcházsku sa stavajú za spojenectvo a integráciu s Ruskom,“ povedal pre agentúru Interfax. „Nezávisle od toho, kto z terajšieho konfliktu vzíde ako víťaz, vzťahy oboch krajín sa vo svojej podstate nezmenia,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 9 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Rusko #Gruzínsko #Abcházsko