Nové zoskupenie však Vladimirovi Putinovi sotva nahradí Sovietsky zväz, ktorého rozpad svojho času označil za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20.¤storočia.
V novom nadnárodnom útvare sa spojí 60 percent obyvateľov bývalého Sovietskeho zväzu. „Na naplnenie integračných predstáv Putinovi chýba to, po čom najviac túžil – druhý najväčší postsovietsky štát,“ pripomína šéfanalytik kyjevského Inštitútu globálnych stratégií Vadim Karasiov.
„So 45 miliónmi Ukrajincov by mal v košiari už vyše troch štvrtín bývalého Sovietskeho zväzu. Bez nich obnova niekdajšieho impéria nie je úplná. Putin si to uvedomuje a Ukrajina sa preto stala hlavným objektom jeho geopolitických ambícií,“ povedal pre Pravdu.
Kremeľ dlho dúfal, že nová únia nezostane postsovietskym torzom. Všetkými prostriedkami sa preto pokúšal získať Kyjev na svoju stranu. Bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč sa síce vlani na jeseň vzdal v prospech hospodárskych zväzkov s Ruskom pripravovaného pridruženia svojej krajiny k Európskej únii, jeho februárový pád však zbližovanie Moskvy a Kyjeva zastavil.
Nové ukrajinské vedenie si vybralo západné integračné štruktúry. S Bruselom už podpísalo politickú časť asociačnej dohody a na budúci mesiac sa chystá uzavrieť aj ekonomickú časť, čo sa nezlučuje s prípadným členstvom v euroázijskej únii.
Bieloruský prezident včera po podpise dokumentu v kazašskej Astane vyjadril ľútosť nad tým, že euroázijská integrácia sa pre Kyjev ukázala byť „príliš ťažkou nošou“. Alexandr Lukašenko však nestráca nádej, že smerovanie susednej krajiny sa ešte môže zmeniť. „Som presvedčený, že skôr či neskôr vedenie Ukrajiny pochopí, kde sa nachádza jeho šťastie,“ citoval ho denník Segodňa.
Lukašenko nazval nové zoskupenie „priateľským zväzom“, ktoré „v žiadnom prípade nie je obnovením sovietskeho impéria, ako ho kritizujú nielen na Západe, ale aj v takzvanom blízkom zahraničí“.
Putin i prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev vyhlásili, že euroázijský zväz sa bude budovať na univerzálnych integračných princípoch, trhových zákonoch a hodnotách slobody i demokracie. Analytik Karasiov to však spochybňuje. „Kde sú tie hodnoty demokracie, ľudských práv? V Rusku, Bielorusku, Kazachstane? Keď ich nepestujú doma, budú ich pestovať na úrovni zväzu? Nezmysel! Putinova Euroázia bude zväzom surovinových skorumpovaných diktatúr s doživotnými prezidentmi,“ myslí si. Ani sľubom o rovnoprávnosti členských štátov Karasiov neverí.
„Európska únia má 28 členov s rovnakou váhou hlasu. V autokratických zoskupeniach sa však vzťahy medzi partnermi neriadia na základe demokratickej kultúry. Tam bude len jeden hlavný partner,“ predpovedá kyjevský analytik.
Jednotný euroázijský trh, ktorý začne fungovať od 1.¤januára 2015, má ambície stať sa po Európskej únii, Spojených štátoch a Číne ďalším centrom svetovej ekonomiky. Putin včera zdôraznil, že zoskupenie zostáva otvorené pre ďalších záujemcov. Ešte tento rok by pakt mohli rozšíriť Arménsko a Kirgizsko. Záujem pripojiť sa k únii v tej či inej forme ohlásil aj Tadžikistan a Sýria a takisto separatistické samozvané štáty ako Abcházsko, Južné Osetsko a Podnestersko.
Kľúčovú úlohu v novom zoskupení bude hrať podľa očakávania Rusko. Zmluva predpokladá voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl a koordináciu rozvoja dôležitých hospodárskych odvetví. Hlavným výkonným orgánom únie sa stane Euroázijská hospodárska komisia, ktorá bude úradovať v Moskve. Finančný regulátor únie má sídliť v Kazachstane a jej najvyšší súd v Bielorusku.
Žiadna zo signatárskych krajín podľa šéfa Kremľa nestratí svoju zvrchovanosť. „Rusko, Kazachstan a Bielorusko dostanú možnosť posilniť svoje pozície na svetových trhoch,“ povedal Putin.
Podľa ruských ekonómov je podstatou nového paktu nielen colná únia, ktorá medzi zúčastnenými krajinami funguje už od roku 2010, ale aj koordinácia finančných systémov a regulácia hospodárskej politiky v priemysle, poľnohospodárstve a doprave. Zavedenie jednotnej meny a vytvorenie jednotného energetického trhu však včera podpísaná zmluva zatiaľ nepredpokladá.
O voľný trh s plynom a ropou má podľa minských médií záujem hlavne Bielorusko, ktoré je od ruských energetických surovín na rozdiel od Kazachstanu plne závislé. Prezident Lukašenko preto podľa agentúry Interfax netajil isté výhrady voči zmluve, ktorá je podľa neho výsledkom kompromisu.
Minsk počas prípravy zmluvy Moskvu kritizoval, že sa snaží „nalinkovať“ nielen formy hospodárskej spolupráce, ale aj politický život zúčastnených štátov. Rovnaké obavy naznačoval aj Kazachstan. Včera však Nazarbajev vyhlásil, že zmluva o vzniku únie je „dobre vyvážený dokument, ktorý rešpektuje záujmy všetkých troch štátov“.