Na prvej časti štátneho pohrebu sa zúčastnil prezident Bronislaw Komorowski a exprezident Lech Walesa a Aleksander Kwasniewski. Štátny charakter rozlúčky kontroverznej postavy moderných poľských dejín vyvolalo moho protestov.
Omšu v katedrále poľskej armády slúžil biskup Jan Guzdek, ktorý odpovedal kritikom spochybňujúcich zmysel cirkevného obradu pre človeka, ktorý väčšinu života proti náboženstvu vystupoval. Podľa biskupa požiadal Jaruzelski v posledných týždňoch života o spoveď a jeho rodina si priala omšu, čo katolícka cirkev nechcela odmietnuť. Po smrti už človek náleží iba Bohu, povedal Guzdek.
V druhej časti pohrebu sa prihovoril Komorowski, ktorý vyhlásil, že Jaruzelski si štátne pocty zaslúži. Súčasný prezident sa ale zmienil aj o rozporuplnom rozmere osobnosti svojho historického predchodcu v úrade. Generál mal podľa neho podiel na tom, že Poľsko prijalo reformy vedúce k prechodu k demokracii. Bol tiež zaslúžilý frontový vojak, ktorý sa podieľal na boji proti hitlerovskému Nemecku, zdôraznil Komorowski.
„Ako človek z pokolenia (odborárskeho hnutia) Solidarity sa lúčim s jedným z posledných symbolov doby, ktorá mnohým priniesla tragický osud,“ dotkol sa prezident i tvrdých zásahov proti odborárom, ktoré pre mnohých oponentov Jaruzelského vlády vrátane Walesu znamenalo väznenie.
Foto: SITA/AP, Alik Keplicz
Pieta za posledného komunistického prezidenta Poľska priviedla pred katedrálu desiatky generálových odporcov, ktorí prostredníctvom transparentov protestovali proti „poctám zradcom“. Došlo aj na slovné potýčky so skupinou priaznivcov Jaruzelského, prítomná polícia však podľa televízie TVP Info zasahovať nemusela.
Na omši sa na rozdiel od prezidenta Komorowského či exprezidentov Walesu a Kwašniewského nezúčastnil premiér Donald Tusk, ktorý má podľa vlastných slov k Jaruzelského historickej úlohe kritický postoj.
Štátny pohreb generála, ktorý v roku 1981 vyhlásil v krajine výnimočný stav a potlačil odborové hnutie Solidarita vedené práve Walesom, vyvrcholí o 14:00 SELČ uložením pozostatkov do hrobu na varšavskom vojenskom cintoríne Powazki.
Rozhodnutie pochovať Jaruzelského na mieste, kde spočinuli ostatky vojnových hrdinov a obetí komunizmu, vyvolalo viacero odmietavých reakcií. Proti vystúpil napríklad Lukasz Kamiński, predseda poľského Inštitútu pamäti národa zaoberajúceho sa skúmaním zločinov komunizmu. V piatok usporiadala verejný protest skupina demonštrantov, ktorí svoju akciu poňali ako tryznu za generála. Symbolicky mu vzdali hold pri pamätníku sovietskych vojakov na menej významnom varšavskom cintoríne, kam položili rakvu s červenou hviezdou. Práve tu by podľa nich mal byť Jaruzelski pochovaný.