„Jeho výsosť, kráľ Juan Carlos, mi práve oznámil, že odovzdá trón. Som presvedčený, že pre zmenu je to ten najlepší okamih,“ povedal premiér Mario Rajoy. Panovníka k tomuto kroku údajne vedú zdravotné dôvody.
Sedemdesiatšesťročný Juan Carlos je na tróne skoro štyri desaťročia a býval jedným z najobľúbenejších monarchov sveta.
Na trón zasadol v roku 1975 po smrti diktátora Franca. Jeho popularitu naštrbila odhalená účasť na luxusnom love slonov v Afrike v roku 2012. Teda v čase, keď Madrid zápasil s ekonomickou krízou a rekordnou nezamestnanosťou.
Ukazuje sa však, že úcta Španielov k trónu je ešte stále hlboko zakorenená. Nádejou pre nich je v tomto smere princ Felipe. Podľa prieskumu na objednávku denníka Mundo má Felipe podporu väčšiny „poddaných“. Španieli totiž veria, že práve on vráti kráľovskému dvoru pôvodný lesk.
Juan Carlos je už takmer 40 rokov tmelom španielskej demokracie
Do histórie sa tento šarmantný panovník, ktorý na tróne sedí od novembra 1975, zapísal ako tmeliaci prvok demokracie, ktorú v Španielsku obnovil po takmer štyridsaťročnej diktatúre. Španielsky kráľ Juan Carlos I. (76), ktorý v pondelok oznámil abdikáciu v prospech svojho syna Felipeho, sa dlhé roky tešil veľkej popularite aj úcte. V posledných rokoch je však povesť španielskej kráľovskej rodiny naštrbená, ako aférami samotného kráľa, tak korupčnou kauzou jeho zaťa.
V poslednej dobe je navyše španielska kráľovská rodina sledovaná z iného uhla. Každý štvrtý Španiel nemá prácu, krajina je v hlbokej kríze a predvlani musela požiadať úniu o pomoc pre svoj bankový sektor. V takejto situácii niet divu, že Juan Carlos vyvolal vlnu pobúrenia, keď predvlani na jar odcestoval do Botswany loviť slony. Táto zábavka, pri ktorej si kráľ v kúpeľni zlomil nohu v krčku, a ktoré podľa denníka El País vyšla na 44-tisíc eur, stála monarchu aj čestné predsedníctvo v španielskej pobočke Svetového fondu na ochranu prírody, ktoré zastával od roku 1968.
Africký výlet, za ktorý sa nakoniec kráľ verejne ospravedlnil, bol aj posledným klincom do rakvy džentlmenskej dohody španielskej tlače s kráľovským palácom o neprepieraní osobného života monarchu. A tak sa v novinách predvlani objavili aj špekulácie, že kráľ má už niekoľko rokov milenku – nemeckú princeznú Corinnu zu Sayn-Wittgensteinovú (47), ktorá ho sprevádzala aj na love v Botswane.
Už vyše dva roky sa ťahá aféra kráľovho zaťa Iňakiho Urdangarína, v ktorej ide o spreneveru verejných peňazí cez nadáciu Instituto Nóos, ktorú Urdangarín viedol v rokoch 2004 až 2006. Kráľov zať čelí obvineniu, že využíval vplyvné známosti na získavanie verejných zákaziek na Malorke. Na súde v tejto kauze pre podozrenie z daňových únikov a prania špinavých peňazí vypočúvali aj kráľovu dcéru Cristinu.
Pod tlakom tejto aféry a vzhľadom na ekonomickú krízu Španielska aj kráľ v decembri 2011 prvýkrát v histórii podrobne preukázal, ako využíva 8,2 milióna eur, ktoré jeho úradu prináležia zo štátneho rozpočtu. Kráľov ročný „plat“ je necelých 293-tisíc eur a korunný princ Felipe dostáva zhruba polovicu. Podľa úsporného rozpočtu na minulý rok však kráľovský palác od štátu dostal o niečo menej – 7,93 milióna eur.
Juan Carlos Alfonso Víctor María Bourbonský sa narodil 5. januára 1938 v Ríme (v Španielsku vtedy zúrila občianska vojna). Pochádza z vetvy španielskych Bourbonovcov, ktorí nastúpili na trón v roku 1700. Má dve sestry, o tri roky mladší brat Alfonso zomrel v roku 1956 pri nešťastnej manipulácii s pištoľou, podľa niektorých zdrojov ju držal v ruke Juan Carlos.
Vzdelanie získal Juan Carlos najskôr na súkromných, hlavne cirkevných školách. V rokoch 1955 až 1959 študoval na vojenských akadémiách a v rokoch 1960 a 1961 absolvoval medzinárodné právo, ekonómiu a verejné financie na Univerzite Complutense v Madride. Potom sa ako stážista zoznamoval na rôznych ministerstvách s chodom štátnej správy. V júli 1969 bol oficiálne vyhlásený za následníka trónu a kráľom sa stal v deň smrti diktátora, generála Francisca Franca 22. novembra 1975. Veľký rešpekt si získal v roku 1981, keď rozhodne vystúpil proti pučistom.
Juan Carlos vždy rád športoval, napríklad surfoval a lyžoval. Až na jeseň 2011 ukončil po 40 rokoch kariéru pretekárskeho jachtára, zúčastnil sa aj na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972. V posledných rokoch absolvoval sériu operácií bedier a platničiek, v roku 2010 mu z pľúc odstránili nezhubný nádor.
Juan Carlos je od roku 1962 ženatý s dcérou gréckeho kráľa Pavla Sofiou (75), s ktorou má dve dcéry Elenu (50) a Cristinu (48) a syna Felipeho (46).
Felipe – zodpovedný monarcha so zmyslom pre humor
Jediný syn španielskeho kráľa Juana Carlosa I., korunný princ Felipe, ktorý sa po jeho abdikácii stane budúcom španielskym kráľom, sa štátnickým záležitostiam venuje už od začiatku 90. rokov. Reprezentuje krajinu na iberoamerických summitoch a cestuje na oficiálne návštevy doma aj v zahraničí. Tiež predsedá niektorým benefičným organizáciám.
Felipe sa narodil 30. januára 1968 v Madride ako tretie dieťa Juana Carlosa Bourbonského a gréckej princeznej Sofie. Jeho otec nastúpil na trón v roku 1975 po smrti diktátora Franca. Felipe sa ako jediný syn stal automaticky následníkom trónu, ktorému patrí titul princ z Asturie, Girony a Viany.
Pred nástupom na univerzitu maturoval na kanadskej strednej škole a prešiel tromi vojenskými akadémiami. V súčasnosti má okrem iného hodnosť podplukovníka generálneho štábu jednotiek pozemnej pechoty.
Potom študoval v rokoch 1988–1993 právo a ekonómiu v Madride a v rokoch 1993–1995 medzinárodné vzťahy na Georgetown University vo Washingtone. Podľa rektora tejto školy boli jeho najsilnejšími zbraňami inteligencia, zodpovednosť a skromnosť.
V rámci svojej súčasnej reprezentačnej roli sa princ zúčastňuje vojenských cvičení a prehliadok, ale aj kultúrnych podujatí, navštívil napríklad Expo 86 v kanadskom Vancouveri, Expo 98 v Lisabone alebo otvorenie prehliadky Europalie v septembri 1985 v Belgicku.
Princ hovorí francúzsky a plynule anglicky, voľný čas venuje hvezdárstvu, rád lyžuje, hrá squash, jeho vášňou sú plachetnice. V roku 1992 sa dokonca zúčastnil olympiády v Barcelone ako člen španielskeho jachtárskeho tímu.
Po sérii krátkych známostí si Felipovo srdce získala populárna španielska novinárka Letizia Ortizová. V madridskej katedrále Panny Almudénskej si povedali svoje áno 22. mája 2004. V októbri 2005 sa Letizii narodila dcéra Leonor, v apríli 2007 Sofia.
Po atentátoch 11. marca 2004 v Madride sa princ z Astúrie so svojou rodinou zúčastnil na verejnej manifestácii ako vôbec prvý člen španielskej kráľovskej rodiny na podobnej akcii. „Niektorí ľudia majú pocit, že som príliš vážny, ale mám aj zmysel pre humor,“ povedal Felipe v tlači. „Rád o sebe premýšľam ako o obyčajnom človeku so všetkými chybami, frustráciou, radosťami i obavami… Kráľ by nemal zabudnúť, aké je to byť obyčajným človekom,“ hovorí.