Niektorí označili svoje hlasovacie lístky krvou po tom, ako si pichli do prsta špendlíkmi poskytnutými vládou, čo chápu ako symbolický akt vernosti a vlastenectva. Iní si zvolili hlasovanie pred zrakmi ďalších voličov a televíznych kamier a nešli za záves do súkromia. Mnohí mali odznaky s Asadovou podobizňou a uviedli, že znovuzvolenie dá sýrskemu lídrovi väčšiu legitimitu na nájdenie riešenia zničujúceho trojročného konfliktu. Ten si podľa aktivistov vyžiadal už vyše 160-tisíc obetí, z ktorých tretinu tvoria civilisti.
Hlasovanie sa koná len vo vládou kontrolovaných oblastiach. Asadovo víťazstvo, ktoré je napriek dvom protikandidátom vopred isté, mu zabezpečí už tretie funkčné obdobie, upevní jeho moc a pravdepodobne ešte viac posilní jeho odhodlanie potlačiť povstanie proti svojej vláde. Západ a jeho regionálni spojenci vrátane Turecka a Saudskej Arábie hlasovanie odmietajú ako frašku, miestna opozícia ho bojkotuje a nazýva „krvavými voľbami“ pre veľké utrpenie, ktoré krajina pod vedením neústupčivého Asada zažíva.
Foto: Reuters, OMAR SANADIKI
Bašar sa sýrskym prezidentom stal v roku 2000 po smrti otca Háfiza a jeho druhý sedemročný mandát sa oficiálne končí v polovici júla. Poistkou jeho opätovného zvolenia je aj oficiálna požiadavka, aby kandidát uplynulých desať rokov žil v Sýrii. Opoziční lídri tak nemajú možnosť aktívne sa do prezidentského boja zapojiť. Sýrske prezidentské voľby boli v uplynulých desaťročiach fakticky referendami, keďže sa v nich rozhodovalo iba o jedinom kandidátovi, ktorým bol Bašar a predtým jeho otec Háfiz. Asadova strana Baas krajinu ovláda od roku 1963, keď sa dostala k moci prostredníctvom krvavého puču.