Najvyšší predstavitelia G7 na svojom bruselskom summite zároveň varovali Moskvu, že proti nej vyhlásia prísnejšie sankcie, ak sa situácia na východe Ukrajiny, kde vládne vojská bojujú s proruskými povstalcami, dostatočne neupokojí.
Účastníci summitu, ktorý sa konal po prvýkrát po 17 rokoch bez účasti Ruska pre jeho jarné zabratie Krymu, sa zároveň podľa francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda zhodli na tom, že je potrebné naďalej povzbudzovať dialóg a zmierňovanie napätia.
„Nemôžeme si dovoliť ďalšiu destabilizáciu na Ukrajine,“ vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Ak nedosiahneme pokrok v otázkach, ktoré musíme vyriešiť, je tu možnosť sankcií, a to aj ťažkých sankcií,“ varovala. Hovorila pritom, že by išlo o tretiu fázu sankcií, čo podľa agentúry Reuters zahŕňa závažné obmedzenia v oblasti obchodu, financií a energie. Doteraz boli zasiahnuté zmrazením bankových kont a zákazom pobytu na Západe len skupina ruských a krymských hodnostárov.
Putin v rozhovore pre francúzsku rozhlasovú stanicu Europe 1 a televíznu stanicu TF1 predtým vyhlásil, že o prítomnosti ruských diverzantov na Ukrajine nie sú žiadne dôkazy. „Opakujem vám: v juhovýchodnej Ukrajine nie sú žiadne ruské sily, žiadny ruský inštruktor. Neboli tam a nie sú tam,“ povedal Putin.
"Tvárou v tvár neprijateľnému zasahovaniu do suverénnych záležitostí Ukrajiny zo strany Ruskej federáciou, stojíme pri ukrajinskej vláde a jeho ľude, " uviedli vo štvrtok vo svojom vyhlásení zástupcovia G7.
"Jednotne odsudzujeme pokračujúce porušovanie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny Ruskou federáciu. Nelegálne zabratie Krymu Ruskom a akcie vedúce k destabilizácii východnej Ukrajiny sú neprijateľné a musia skončiť, " píše sa ďalej v dokumente.
„Tieto akcie porušujú základné princípy medzinárodného práva a mali by byť predmetom obáv pre všetky národy. Apelujeme na Ruskú federáciu, aby uznala výsledky (ukrajinských prezidentských) volieb, dokončila sťahovanie svojich vojenských síl z hraníc s Ukrajinou, zastavila tok zbraní a bojovníkov cez (ukrajinské) hranice a uplatnila svoj vplyv na ozbrojených separatistov, aby zložili zbrane a vzdali sa násilia,“ vyzvali aj členovia skupiny G7.
V komuniké účastníci samitu tiež vyzdvihli úspech prezidentských volieb na Ukrajine, ktoré vyhral magnát Petro Porošenko. Potvrdili zároveň svoj záväzok podporovať hospodársku obnovu krajiny. Uvítali v tejto súvislosti rozhodnutie Medzinárodného menového fondu (MMF) z konca apríla schváliť dvojročný program hospodárskej pomoci Ukrajine v celkovej hodnote 17 miliárd dolárov, ktorý má odvrátiť hroziaci kolaps ukrajinskej ekonomiky. Pomoc MMF podľa expertov zároveň otvorí dvere k ďalším medzinárodným pôžičkám v objeme okolo 15 miliárd dolárov.
Krajiny G7 sa venovali aj ďalším oblastiam sveta. Jednak napríklad ostro odsúdili „brutalitu“ režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada, spojenca Ruska, v pokračujúcej občianskej vojne, jednak varovali pred tendenciami si privlastňovať práva na širokej oblasti v západnom Tichomorí. Hoci nie je žiadna krajina konkrétne uvedená, sú tieto výroky namierené najmä proti Číne a jej ťažobným ambíciám napríklad v Juhočínskom mori, kde sa stretáva so záujmami ďalších krajín.