Foto: SITA/AP, Cedric Joubert
V predvečer slávnostnej prísahy nového kabinetu Viktora Orbána najväčšie súkromné televízne kanály na štvrť hodiny zmĺknu, v deň D sa k protestu pridajú tlačené médiá.
Nie je to prvý raz, čo novinári upozorňujú na potláčanie slobody slova v Maďarsku. Kým pred troma rokmi protestovali proti takzvanému náhubkovému zákonu, tentoraz varujú pred útokom na nezávislosť médií prostredníctvom hospodárskych nástrojov. Reagujú tak na poslanecký návrh zákona, ktorý ráta až so štyridsaťpercentným zdanením príjmov médií z reklamy. Podľa predkladateľa zákona, poslanca vládneho Fideszu Lászlóa L. Simona, by parlament, kde má Orbán dvojtretinovú väčšinu, mohol zavedenie špeciálnej dane schváliť ešte do jesene, odkedy by mala začať platiť.
Návrh zákona, o ktorom má Orbánov kabinet rokovať na budúcu stredu, vyvolal búrku nevôle nielen v radoch opozície a jej naklonených médií, ale prekvapujúco sa proti nemu ozvali aj noviny a televízne stanice, ktoré majú povesť hlásnych trúb Fideszu. „Dvojtretinová väčšina tentoraz skutočne chce stúpiť na hrdlo slobody tlače,“ napísal v úvodníku Péter Csermely, zástupca šéfredaktora provládneho denníka Magyar Nemzet, ktorý v čase prijatia „náhubkového“ mediálneho zákona srdnato bránil Orbána pred opozičnou kritikou. „Zdanenie reklamy totiž nemá nijaký iný význam ani posolstvo. Tých asi deväť miliárd forintov (necelých tridsať miliónov eur), ktoré štátny rozpočet zo zdanenej reklamy môže vyzbierať, na strane príjmov prakticky nič neznamená. Súčasne však, vzhľadom na špecifické postavenie reklamného trhu, kde každých desať forintov vynaložených na reklamu takmer päťdesiatimi forintmi prispeje k rastu národného hospodárstva, môže štátny rozpočet pripraviť až o 45 miliárd forintov (takmer 150 miliónov eur),“ varoval.
Podľa úvodníka Magyar Nemzetu „zdanenie reklamy uviaže médiá na vôdzku“. „A to, či obojok bude tesný, či voľný a tempo spoločnej prechádzky pomalé alebo rýchle, bude už len otázkou rozhodnutia vlády,“ napísal Csermely.
Šéf predsedníctva vlády János Lázár na koordinovanom odpore opozičných a provládnych médií nevidí nič zvláštne. Po Orbánovi druhý najvplyvnejší člen kabinetu v rozhovore pre agentúru MTI pripomenul, že rovnako sa proti mimoriadnym daniam pred časom spoločne búrili konkurenti v bankovom, energetickom, obchodnom a telekomunikačnom sektore. Súvislosť medzi výškou dane a slobodou tlače odmietol. „Zato, že treba platiť dane, demokracia ešte v Maďarsku zostane,“ poznamenal.
Najvyššia z navrhovaných sadzieb by sa vzťahovala iba na najväčšiu komerčnú televíziu RTL Klub, ostatné médiá by platili odstupňovane podľa príjmu z reklamy. Televízia RTL Klub už upozornila, že ak bude musieť platiť deväťnásobne vyššie dane než doteraz, tak to nevyhnutne ohrozí nielen kvalitu, ale aj samotné vysielanie jej obľúbených programov. RTL Klub pôsobí v Maďarsku už 17 rokov, a aj vďaka svojim dobrým hospodárskym výsledkom a zahraničným majiteľom si jej spravodajstvo udržalo odstup od vlády, ktorá sa doteraz neúspešne pokúšala dostať ju pod svoj vplyv. „RTL sa vyhráža krajine,“ komentoval avizované zrušenie najsledovanejších televíznych programov Lázár. „Vydiera divákov a politikov. Bolo by dobré, keby to praktizovala doma, v Nemecku a nie v Maďarsku,“ odkázal v súlade s politickou líniou Orbánovej vlády, ktorá vyhlásila boj ziskuchtivým nadnárodným spoločnostiam.