Uviedla to agentúra Reuters. Írska vláda, ktorá zvažuje vyšetrovanie celej záležitosti, dala najavo, že je „hlboko znepokojená“ nedávnym odhalením neoznačeného hrobu v budove rádu v meste Tuam, v nej v rokoch 1925 až 1961 zomrelo z rôznych príčin 796 detí.
Tuamský arcibiskup vyhlásil, že jeho arcidiecéza sa síce na riadení sirotinca nepodieľala, ale že ju také veľké množstvo pochovaných detí v sirotinci sesterského rádu napĺňa hrôzou a smútkom. „Bez ohľadu na časový odstup ide o prípad veľkého verejného záujmu, ktorý by sa mal urýchlene riešiť,“ uviedol podľa Reuters Michael Neary.
„Môžem si len predstaviť to obrovské citové utrpenie z odlúčenia, ktoré zažívali matky, keď dávali svoje malé deti na adopciu, ak boli svedkami ich úmrtia. Bolesť a rozpoltenosť, ktorú znášali, je nad naše chápanie,“ uviedol tiež vysoký predstaviteľ írskej katolíckej cirkvi vo vyhlásení.
Podľa dokumentov, ktoré nedávno zverejnila bádateľka Catherine Corlessová, boli príčinou úmrtia mnohých detí podvýživa a zanedbanosť. Mnoho ich zomrelo na osýpky, kŕče, tuberkulózu či zápal pľúc.
Telá väčšiny detí, ktoré v sirotinci zomreli, ak nie všetky, skončili podľa historičky v niekdajšej septickej nádrži. „Nemohli si dovoliť detské rakvy?“ pozastavila sa Corlessová nad prístupom rehoľných sestier z rádu Sisters of Bon Secours.
Katolícka cirkev prevádzkovala v 20. storočí v Írsku s finančnou pomocou štátu mnoho sociálnych služieb. A to aj domy, v ktorých slobodné tehotné ženy, vrátane obetí znásilnenia, rodili a zanechávali svoje deti. Nevydaté matky a ich deti boli v silne katolíckom Írsku považované za škvrnu spoločnosti a odvracala sa od nich aj rodina. Tieto ženy a deti boli podľa Reuters tiež problémom pre niektorých ich otcov, predovšetkým v prípade kňazov či bohatých a ženatých mužov.