„Na jednej strane by rád domácemu publiku ukázal, že Západ ho rešpektuje… Na druhej strane musí predviesť, že naďalej zachováva pevný postoj a neustupuje tlaku,“ povedal pre Pravdu.
Je účasť Putina na oslavách výročia otvorenia druhého frontu protihitlerovskej koalície koncom jeho diplomatickej izolácie po anexii Krymu?
Nie je to koniec. Je to len prejav toho, že ani Západ, ani Rusko si neželajú úplne prerušiť vzájomné kontakty. Formát G8 po vylúčení Ruska viac nefunguje a spomienkové podujatie v Normandii sa ponúka ako príležitosť ukázať, že návrat k studenej vojne nie je neodvratný. Na skoncovanie s hrozbou diplomatickej izolácie Ruska to však nestačí.
Prečo?
Na to by bol potrebný zvrat pri riešení ukrajinskej krízy. A ten sa nečrtá. Rozpory sú priepastné. Rusko sa nazdáva, že v prvom rade treba zastaviť vojenskú operáciu Kyjeva na východe Ukrajiny. Západ zase trvá na tom, že najprv je nutné odzbrojiť tamojšie militantné skupiny. Dohody sú možné iba pri vzájomnej dôvere. A tu nik nikomu neverí, ani Západ Rusku, ani Rusko Západu.
Nepomohli by ústretové gestá?
Rusko niečo naznačilo, ale podľa Západu je to málo. Naopak, Moskva sa nazdáva, že spravila príliš veľké ústupky už tým, že na inauguráciu nového ukrajinského prezidenta vyšle svojho veľvyslanca.
Prečítajte si aj: Oslava výročia vylodenia vo Normandii bude v tieni ukrajinskej krízy.
Americký prezident sa vo Francúzsku nechce bilaterálne stretnúť s Putinom, kým francúzsky prezident, nemecká kancelárka a britský premiér schôdzku neodmietli. Je to taktika? Hra na zlého a dobrého policajta?
Čiastočne môže ísť o taktiku, ale najmä sú za tým odlišné záujmy, predovšetkým hospodárske. Keby všetko záviselo od európskych krajín, sankcie proti Rusku by boli iba symbolické. Paríž chce dodať Rusku vojenské lode, za čo ho USA kritizujú. Rusko sa v tejto situácii bude orientovať na vysielanie ústretových signálov Francúzsku, Nemecku a zmieri sa s tým, že teraz nie je vhodný čas na dialóg s Bielym domom.
Prezident Hollande vo štvrtok večeral dvakrát – oddelene s Obamom a Putinom. V snahe preklenúť priepasť medzi nimi sa údajne chce pokúsiť sprostredkovať schôdzku šéfa Kremľa s novým ukrajinským prezidentom. Vidíte šancu, že by mohol uspieť?
Nádej zomiera posledná, ale v otázke zblíženia postojov USA a Ruska som skôr skeptický. Priority oboch strán sú príliš protikladné. Západ chce Ukrajinu k sebe pripútať a Rusko si želá pravý opak. Každá, čo i len čiastočná neformálna dohoda by v tejto situácii bola nečakaným úspechom.
Je pre Putina dôležité, aby ho ruskí televízni diváci videli bok po boku so západnými lídrami a mohli tak nadobudnúť dojem, že po anexii Krymu je všetko odpustené?
Nemyslím si, že to je pre neho hlavné. Putin stojí pred delikátnou úlohou. Na jednej strane by rád domácemu publiku ukázal, že Západ ho rešpektuje. Na druhej strane reakcie ruských televíznych divákov môžu byť rôzne. Médiá stále šíria propagandu o hrôzostrašných vojnových zločinoch banderovcov a fašistov na Ukrajine. A značná časť konzumentov tejto propagandy by si želala, aby Rusko prekročilo hranice a otvorene zasiahlo do ukrajinského konfliktu. Preto Putin musí domácej verejnosti predviesť, že naďalej zachováva pevný postoj a neustupuje tlaku. Propagandistická mašinéria je tak rozbehnutá, že už ovplyvňuje politické rozhodnutia. Putin dnes jednoducho nemôže povedať – hotovo, s Ukrajinou sme znova priatelia. To by verejnosť ťažko strávila.