Porošenko zvíťazil 25. mája v predčasných prezidentských volebách, keď získal 54,7 percenta hlasov. Stal sa tak piatou hlavou ukrajinského štátu.
„Neprahnem po vojne, neprahnem po pomste. Želám si nastoliť mier. Začnem tým, že navrhnem mierový plán,“ vyhlásil Porošenko v inauguračnom prejave, ktorý predniesol po zložení prísahy. Vyzval pritom povstalcov na východe krajiny k zloženiu zbraní a ponúkol im amnestiu. Zároveň dal najavo ochotu vytvoriť voľné koridory pre odchod ruských ozbrojencov z východu krajiny do Ruska.
Porošenko tiež zdôraznil, že Krymský polostrov, anektovaný v marci Ruskom, aj naďalej považuje za súčasť Ukrajiny. „Krym bol, je a bude súčasťou Ukrajiny. O tom nie je žiadna diskusia,“ vyhlásil.
Od Porošenka sa očakáva, že nájde riešenie súčasnej ukrajinskej krízy, predovšetkým že dokáže zastaviť povstanie proruských separatistov na východe krajiny, urovnať vzťahy s Ruskom a presadiť nevyhnutné ústavné a hospodárske reformy.
Hlavné body inauguračného prejavu nového ukrajinského prezidenta
- Sľúbil mierový plán pre východ Ukrajiny, ktorý hodlá čoskoro navštíviť. „Neprahnem po vojne, neprahnem po pomste. Chcem mier a jednotu Ukrajiny, preto začínam návrhom mierového plánu … Ako prezident v najbližšom čase s mierom prídem na východ.“
- Vyzval povstalcov na zloženie zbraní, sľúbil amnestiu, navrhol voľné koridory pre odchod ruských ozbrojencov do Ruska. „Prosím, zložte zbrane a ja zaručím imunitu všetkým, ktorí nemajú na svojich rukách krv.“
- Zdôraznil, že Krymský polostrov, anektovaný v marci Ruskom, je naďalej súčasťou Ukrajiny. „Jasne som to (6. júna) povedal v Normandii ruskému vedeniu – Krym bol, je a bude súčasťou Ukrajiny. Ohľadne Krymu nemôže byť s nikým žiadny kompromis“.
- Dal najavo, že trvá európsky kurz krajiny zameraný na skorý podpis ekonomickej časti asociačnej dohody s EÚ, ktorá je podľa neho „prvým krokom k plnému členstvu“ v únii. „Je nevyhnutné čo najskôr podpísať asociačnú dohodu s EÚ; akonáhle Európska únia prijme rozhodnutie, som pripravený okamžite podpísať … Je nevyhnutné čo najrýchlejšie zaviesť bezvízový styk medzi Ukrajinou a Európou.“.
- Zdôraznil význam vzťahov s Ruskom. „Ukrajinskí občania nemôžu pocítiť blaho mieru a bezpečnosti, kým sa nepodarí urovnať naše vzťahy s Ruskou federáciou.“
- Odmietol federalizácii krajiny, ktorú odporúča Moskva podporujúca separatistov; Ukrajinu chce ako jednotný štát s decentralizovanou mocou. „Slová o federalizácii nemajú opodstatnenie. Ukrajina bola, je a bude unitárnym štátom.“
- Chce usporiadať predčasné voľby v Donbase – kde je teraz sústredená aktivita proruských povstalcov, z ktorých by vyšli predstavitelia, s ktorými by vláda v Kyjeve mohla rokovať; chce sa tiež snažiť o rozvoj tejto oblasti. „Prídem so spoločným návrhom vypracovaným s našimi partnermi z Európskej únie ešte pred voľbami a zameranými na vytvorenie pracovných miest na východe Ukrajiny, s perspektívou investícií, s návrhmi programu ekonomickej rekonštrukcie Donbasu.“
- Je tiež pre predčasné parlamentné voľby, ktoré považuje za nevyhnutnú podmienku stabilizácie krajiny. „Terajšie zloženie zákonodarného zboru nezodpovedá náladám v spoločnosti.“
- Upozornil na dôležitosť jazykovej otázky. „Žiť slobodne – to znamená aj slobodne hovoriť materinským jazykom, riadiť sa desiatym článkom ústavy, ktorá určuje ukrajinčinu ako jediný štátny jazyk a zaručuje slobodný rozvoj ruštiny aj ďalších jazykov.“
Profil ukrajinského prezidenta Petra Porošenka
Štyridsaťosemročný Porošenko pochádza z Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. Vyštudovaný ekonóm začal podnikať už krátko po rozpade Sovietskeho zväzu, od ktorého sa Ukrajina oddelila v roku 1990. V 90. rokoch zbohatol na predaji kakaových bôbov a neskôr sa mu podarilo prevziať viacero firiem na výrobu sladkostí. Dodnes ho preto často prezývajú „Čokoládový kráľ“.
Podnikateľ prvýkrát vstúpil do politiky v roku 1998, keď ho zvolili za poslanca parlamentu za Jednotnú sociálnodemokratickú stranu Ukrajiny lojálnu vtedajšiemu kontroverznému prezidentovi Leonidovi Kučmovi. Porošenko však o dva roky hnutie opustil a spoluzaložil stranu Solidarita. Blízke vzťahy s Kučmom neskôr prerušil a stal sa šéfom volebnej kampane strany Naša Ukrajina neskoršieho prezidenta Viktora Juščenka. Ten je takisto krstným otcom Porošenkových dcér. Podnikateľa dodnes považujú za jedného z hlavných finančných sponzorov takzvanej Oranžovej revolúcie, ktorá v roku 2004 viedla k víťazstvu Juščenka v prezidentských voľbách. Premiérkou sa zase stala Julija Tymošenková.
Porošenko zastával aj viaceré exekutívne posty vrátane šéfa ukrajinskej národnej banky a v rokoch 2009 až 2010 bol ministrom zahraničných vecí. Vo vláde dnes už zosadeného premiéra Mykolu Azarova, respektíve prezidenta Viktora Janukovyča, zastával aj post ministra pre obchod a hospodársky rozvoj.
V kampani Porošenko prisľúbil priblíženie Ukrajiny k Európskej únii. Chce však udržiavať aj korektné vzťahy s Ruskom. (sita)