Ako povedal Andrej Kiska, témou jeho diskusie s generálnym prokurátorom bude aj zastavenie trestného stíhania v kauze emisné zmenky z čias prvej vlády Roberta Fica. „Úprimne ma mrzí, že také kauzy, o ktorých sa vie, že pri nich náš štát prišiel o 47 miliónov eur, na Slovensku odchádzajú do stratena. Zas to len v ľuďoch vyvolá podozrenie, že sa u nás nič nedokáže vyšetriť do konca,“ konštatoval Kiska.
Doplnil, že na stretnutí s Jaromírom Čižnárom by sa rád rozprával i o vrátení dôvery v to, že náš štát funguje. „O tom, ako to spraviť, aby sa vrátila dôvera v to, že sa kauzy u nás dokážu vyšetriť, že pokiaľ sa u nás niečo ukradne, tak sa vinník nájde a dotiahne sa to do konca.“ Andreja Kisku v nedeľu 15. júna inaugurujú za prezidenta SR a v úvode svojho funkčného obdobia sa chcete stretnúť so všetkými najvyššími predstaviteľmi štátu.
Spor Jozefa Čentéša, ktorého odchádzajúci prezident SR Ivan Gašparovič odmietol vymenovať za generálneho prokurátora napriek tomu, že ho v júni 2011 zvolil do tejto funkcie parlament, považuje Kiska za neukončený. Spor je stále na Ústavnom súde SR. „V kauze Čentéš je jedno rozhodnutie, ktoré je platné, ním sa budeme teraz riadiť. Určite by sme v tomto mali spraviť poriadok, ujasniť si to, ale musíme počkať na záverečné rozhodnutie Ústavného súdu SR,“ povedal Kiska.
Novelu Ústavy SR, ktorú prvý júnový týždeň schválili poslanci Národnej rady SR, hodnotí ako rozhodnutie väčšiny členov zákonodarného zboru. „Na jednej strane ústavu schválila viac ako dvojtretinová väčšina parlamentu, takže získala veľkú podporu. Na druhej strane časť sa zdržala alebo hlasovala proti,“ pripomína nastupujúci prezident a upozorňuje na hlasy sudcov a mimovládnych organizácií, ktoré sa obávajú tejto zmeny ústavy.
„Osobne teraz pokladám za dôležitú voľbu predsedu Najvyššieho súdu SR. Keďže funkcia predsedu najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady SR bude oddelená, tak následne na to považujem za dôležitú aj voľbu predsedu súdnej rady. V súdnictve sú to najdôležitejšie kroky v najbližšom období,“ povedal.
Kiska by urobil všetko, aby sa Harabin nestal šéfom Najvyššieho súdu
Zopakoval zároveň, že „by spravil všetky formálne a neformálne kroky pre to, aby sa pán Harabin nestal predsedom najvyššieho súdu“. Nová hlava štátu víta, že novela Ústavy SR napokon nezasiahla do právomoci prezidenta menovať troch členov súdnej rady. Avizuje zároveň, že k súdnictvu sa vyjadrí bližšie už tretí deň po inaugurácii, v stredu 18. júna na špeciálnej tlačovej besede. Jej témou majú byť ústavní sudcovia a ďalšie otázky týkajúce sa súdnictva.
Ak sa niečo dohodne na úrovni Európskej únie, tak by to mali dodržiavať všetky členské štáty, konštatoval Andrej Kiska na otázku ako vníma vyjadrenie odchádzajúceho prezidenta SR Ivana Gašparoviča, že by nevidel problém v tom, aby na návštevu Slovenska prišiel ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin. Rogozin je na sankčnom zozname EÚ a do krajín únie má zakázané vycestovať.
„Za najdôležitejšie pre túto situáciu považujem jednotný postoj Európskej únie. Mňa osobne mrzí, že často chýba. Lokálne záujmy jednotlivých krajín niekedy zohrávajú dôležitú úlohu v rozhodovaní k situácii na Ukrajine, respektíve k prípadným sankciám alebo vzťahu k Rusku. To, že Európska únia nehovorí jednotným jazykom, veľmi oslabuje pomoc pri riešení krízy na Ukrajine,“ myslí si Kiska, pre ktorého je najdôležitejšie, aby z Európskej únie vychádzal jednoznačný signál.
Zvolený prezident SR je presvedčený, že Slovensko dodržiava to, čo sa dohodne v Európskej únii. „Ak sa v Európskej únii raz dohodneme, každá členská krajina by dohodu mala rešpektovať. Ak sa EÚ dohodla na tom, že niektorá osoba nemá vstúpiť na územie Európskej únie, tak to Slovensko má dodržiavať,“ dodal.
Nastupujúci prezident Andrej Kiska využije nedeľňajšie oficiálne uvedenie do úradu prezidenta SR na to, aby naznačil, ako si predstavuje svoj výkon najvyššej funkcie v štáte. “Hoci inaugurácia má predovšetkým oficiálny ráz, rád by som počas tohto dňa aj programom naznačil, ako si predstavujem úlohu prezidenta,” konštatuje k programu inaugurácie, ktorá sa uskutoční už túto nedeľu 15. júna v Bratislave.
Program inaugurácie
- Program inaugurácie prezidenta sa začne v nedeľu 15. júna o 11:45 zložením sľubu na slávnostnej schôdzi Národnej rady SR v budove Slovenskej filharmónie, v bratislavskej Redute.
- Zvolený prezident SR Andrej Kiska zloží sľub predpísaný Ústavou SR do rúk predsedníčky Ústavného súdu SR Ivetty Macejkovej.
- Následne vystúpi s približne dvadsaťminútovým inauguračným prejavom, v ktorom bude hovoriť o svojej predstave výkonu prezidentského úradu.
- Po prehliadke a pozdrave nastúpených jednotiek Ozbrojených síl SR na Mostovej ulici pri Redute sa prezident pešo presunie cez Hviezdoslavovo námestie na ekumenickú pobožnosť Te Deum v Dóme Sv. Martina. Peší presun do katedrály chce Kiska využiť na krátke rozhovory s občanmi.
- Program bude okolo 14:30 pokračovať príchodom do Prezidentského paláca a symbolickým prevzatím úradu od prezidenta Ivana Gašparoviča. V Prezidentskej záhrade bude následne Kiska podávať obed ľuďom bez domova, seniorom využívajúcim opatrovateľské služby a mladým ľuďom, ktorí vyrastali v detských domovoch.
- Podvečer Kiska položí veniec k pamätníku Brána slobody a kyticu k pamätníku obetiam Železnej opony v Devíne.
- Deň inaugurácie prezidenta SR ukončí slávnostná recepcia, na ktorú boli podľa protokolu pozvaní predseda parlamentu, premiér, poslanci Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, členovia vlády, predstavitelia ústavných inštitúcií a cirkví, diplomatický zbor či rektori vysokých škôl.
- Kiska „zároveň na slávnostnú recepciu pozval hostí, ktorí reprezentujú úspešné slovenské firmy, start-up komunitu, filantropické a mimovládne organizácie, kultúrne inštitúcie. Ale i ľudí, ktorí sa nebáli ozvať- ako napríklad ocenené Biele vrany, aj rodiny z Dobrého anjela a zdravotníkov či celosvetovo úspešných študentov,“ informuje mediálny tím zvoleného prezidenta.
- Zloženie pozvaných hostí reprezentuje podľa Kisku to, prečo do politiky vstúpil. „Pozval som ľudí, ktorí pomáhajú iným, aj ľudí, ktorí sami potrebovali pomoc. Medzi pozvanými sú statoční občania, ktorí sa ozvali, keď bolo treba, nie je im ľahostajný verejný priestor a snažia sa veci meniť k lepšiemu,“ cituje tlačová správa nastupujúcu hlavu štátu.
- Medzi desiatkami pozvaných hostí sú napríklad: právnička spolupracujúca s Via Iuris Zuzana Čaputová, hokejový tréner Ján Filc, dlhoročný bojovník proti rasizmu Daniel Milo, bývalá premiérka Iveta Radičová, kňaz a charitatívny pracovník Anton Srholec, publicistka a riaditeľka Nadácie Charty 77 Zuzana Szatmáry, šéf slovenskej Transparency International, ekonóm a publicista Gabriel Šípoš, autorka viacerých projektov na pomoc bezdomovcom Sandra Tordová, majiteľ jednej z najúspešnejších reklamných agentúr Juraj Vaculík, Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play, samozrejme nechýba rodina nastupujúceho prezidenta.