Ostro sledované hlasovanie má rozhodnúť o nástupcovi doterajšieho prezidenta Hamída Karzaja. Podľa šéfa volebnej komisie Amarchaila Zijáula Haka k voľbám prišlo viac ako sedem z dvanástich miliónov oprávnených voličov, teda zhruba rovnako ako v prvom kole.
Vo radoch vraj čakali až do poslednej chvíle. Žiadne veľké incidenty nehlásili. V hlasovaní proti sebe stoja bývalý minister zahraničia Abdulláh Abdulláh, ktorý zvíťazil v aprílovom prvom kole so ziskom 45 percent hlasov, a niekdajší minister financií Ašraf Ghaní, ten získal 31,6 percenta hlasov.
Prvé kolo bolo označené za úspech, účasť dosiahla takmer 60 percent. Islamistickému hnutiu Taliban sa nepodarilo prekaziť násilnosťami volebný proces, ani odradiť väčšinu voličov. Priebeh druhého kola optimizmus potvrdil.
Povstalci pritom pred druhým kolom pohrozili novými útokmi na volebné miestnosti aj úradníkov a vyzvali občanov, aby sa na hlasovaní nezúčastnili. „Tentoraz sa Taliban bude snažiť vynahradiť si to, čoho sa mu nepodarilo dosiahnuť v prvom kole volieb,“ varoval pri začatí druhého kola hovorca ministerstva obrany Zahir Azim.
K pokusom narušiť volebný proces skutočne došlo, najmä na východe krajiny. V provincii Khost ostreľovali bojovníci Talibanu volebné miestnosti raketami a zabili šesť ľudí, ďalších dvoch civilistov zabili v provincii Lógar. Aj v hlavnom meste Kábule explodovalo niekoľko náloží, nikoho však nezranili.
„Volila som pre pokojnú budúcnosť. Krajina je stále vo vojne, korupcia kvitne a bezpečnosť nie je žiadna. Budúci prezident musí priniesť stabilitu a pracovné miesta,“ povedala agentúre AP dvadsaťročná Maria Nazámíová, ktorá odovzdala hlas Ghanímu.
Po celej krajine bolo rozmiestnených či uvedených do pohotovosti okolo 350-tisíc príslušníkov bezpečnostných zložiek s cieľom zabrániť násilnostiam. Takmer desať percent volebných miestností, predovšetkým na nepokojnom juhu krajiny, zostalo kvôli obavám z útokov zatvorených.
Zahraničie označilo priebeh hlasovania za pokojný
Podľa Thijsa Bermana, hlavného pozorovateľa tímu hodnotiteľov vyslaných do Afganistanu Európskou úniou, bol volebný deň veľmi pokojný. Voľby sú prvým demokratickým odovzdaním moci od pádu Talibanu v roku 2001. Od zvrhnutia Talibanu s pomocou americkej invázie vládol krajine viac ako 12 rokov Karzaj, najprv ako dočasná hlava štátu a potom ako riadne zvolený prezident vo voľbách v rokoch 2004 a 2009. O tretí mandát sa však podľa ústavy už uchádzať nemôže.
Karzaj v sobotu po vhodení svojho hlasu vyhlásil, že krajina podniká kroky k stabilite a mieru. Voličov vyzval, aby „určili svoj osud“. Predbežné výsledky by mali oznámiť 2. júla. Na konečné výsledky sa bude čakať až do 22. júla, aby bol dostatok času na vyšetrenie sťažností na volebné podvody, ktoré sú spoločne so zaistením bezpečnosti najväčším problémom volebného procesu.
Karzajove vzťahy so Západom v poslednej dobe narušila jeho neochota podpísať americko-afganskú bezpečnostnú dohodu, tá určí podmienky americkej vojenskej prítomnosti po skončení tohto roka. Abdulláh aj Ghaní sľúbili, že ju rýchlo podpíšu. „Spojené štáty sú pripravené spolupracovať s budúcim prezidentom Afganistanu,“ povedal podľa agentúry Reuters amerických veľvyslanec v Afganistane James Cunningham. Biely dom uviedol, že druhé kolo afganských volieb je pre túto ázijskú krajinu významným krokom vpred po „ceste demokracie“.