Radikáli napojení na organizáciu Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) v uplynulých piatich dňoch popravili stovky zajatcov, ktorí sa nezúčastnili bojov, povedala Pillayová. Potvrdené správy hovoria o tom, že vojaci, armádni regrúti, policajti a ďalší ľudia, ktorí sa radikálom vzdali alebo boli zajatí, boli popravení, uviedla podľa agentúry Reuters Pillayová vo svojom vyhlásení.
Islamisti v posledných dňoch postupne dobývajú iracké mestá a sú blízko Bagdadu. „Hoci počty zatiaľ nemôžu byť potvrdené, táto zjavne systematická séria chladnokrvných popráv, väčšinou vykonávaných v rôznych miestach tikrítskej oblasti, možno takmer určite klasifikovať ako vojnové zločiny,“ povedala Pillayová.
Medzi popravenými mužmi boli podľa nej aj civilisti vrátane náboženských vodcov a ľudí pracujúcich pre vládu. Presný počet takto usmrtených osôb zatiaľ nie je možné určiť. Generálny tajomník Pan Ki-mun informácie o vraždení označil za „hlboko znepokojujúce“ a zdôraznil, že zodpovedné osoby musia byť odovzdané spravodlivosti.
Šéf OSN aj Pillayová varovali pred sektárskou rétorikou v Iraku. Provokatívny jazyk ISIL, ktorý hovoril o „likvidácii stád oviec“, má podľa Pillayovej „zasievať ďalší chaos a krviprelievanie“. „Táto nová vlna bojov a extrémneho násilia je veľmi nebezpečná, nie len pre Irak, ale pre celý región,“ dodala Pillayová.
Islamisti z ISIL ponúkajú Kurdom prímerie
Militantná skupina Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) ponúkla kurdskej armáde prímerie. Informovala o tom v pondelok kurdská spravodajská stránka Rudaw.
Podľa jej údajov džihádisti poslali kuriéra na kurdské kontrolné stanovište pri Tuz Churmátú v severnom Iraku, ktorý im tlmočil, že ak ich Kurdi nenapadnú, nezaútočí ani ISIL. Stalo sa tak po tom, čo iracká armáda požiadala jednotky autonómneho regiónu Kurdistan o podporu v boji proti islamistom. Tie následne zaistili severoiracké mesto Kirkúk a jeho okolie ako aj časti severných provincií Ninive und Dijálá.
Sunnitskí povstalci ešte v utorok získali kontrolu nad druhým najväčším mestom v krajine Mósul, v stredu obsadili už aj mesto Tikrít, ktoré je rodiskom zosadeného diktátora Saddáma Husajna. Ozbrojencom sa už dávnejšie podarilo obsadiť niekoľko oblastí v severnej provincii Kirkúk, v susednej provincii Sálahaddín ako aj v provincii Anbár vrátane častí miest Fallúdža a Ramádí. Cez víkend sa prebojovali pozdĺž Tigrisu ďalej smerom k Bagdadu. Aj v pondelok prebiehajú v okolí hlavného mesta tvrdé boje.
Sunnitskí extrémisti bojujú za vznik islamského štátu, ktorý sa má rozprestierať v oblasti zahŕňajúcej časti Iraku aj Sýrie.
Británia vylúčila účasť na možnej intervencii v Iraku
Britský minister zahraničia William Hague kategoricky vylúčil akúkoľvek britskú účasť na prípadnej vojenskej pomoci Iraku v boji proti islamistom. Hague má vystúpiť v parlamente s vyhlásením k Iraku.
V rozhovore pre rozhlasovú stanicu BBC dostal otázku, či Británia zvažuje účasť v prípadných náletoch na islamistov v Iraku. „Nemôžem to povedať jasnejšie, to sa nestane,“ povedal. Podľa ministra majú USA lepšie možnosti na zapojenie v Iraku.
Terajšia situácia v tejto krajine, kde sa Británia podieľala v roku 2003 na zvrhnutí vtedajšieho prezidenta Saddáma Husajna, je podľa Haguea znepokojujúca a veľká zodpovednosť za to leží za irackej vláde. Británia podľa ministra zvažuje humanitárnu pomoc, podporu ľuďom na úteku a tiež poskytnutie skúseností s bojom proti terorizmu. „Neplánujeme žiadnu vojenskú intervenciu, jasnejšie to nemôžu povedať,“ povedal Hague.
Podľa dopisovateľa BBC tak Británia „kategoricky zavrela dvere“ pred zapojením sa do vojenskej intervencie. Britský parlament bol vlani proti náletom na Sýriu a Hague priznal, že by bolo pre vládu asi tiež rovnako ťažké získať jeho súhlas v prípade Iraku.
K debate, ktorá sa vedie v Británii o podiele vlády Tonyho Blaira na súčasnej situácii v Iraku, minister podotkol, že účasť Británie na invázii v roku 2003 nebola chybou. „Zvrhnúť Saddáma Husajna bolo správne, chyby sa ale stali potom,“ povedal.