Sunnitský trojuholník má ostré hrany

Radikáli zo sunnitského Islamského štátu v Iraku a Levante (ISIL) pokračujú v postupe na juh Iraku a tzv. sunnitský trojuholník tvorený vrcholmi v podobe miest Bagdad, Tikrít a Ramádí má čoraz ostrejšie hrany.

18.06.2014 09:15
Irak, šíiti, ozbrojenci, zbraň, ISIL, sunniti Foto:
Šiitskí ozbrojenci v bagdadskej štvrti Šula vyvolávajú heslá proti organizácii Al-Kajdá, ktorou sa inšpirovali aj členovia sunnitskej organizácie Islamský štát v Iraku a Levante.
debata (4)

„V utorok boli príslušníci ISIL už iba 60 kilometrov od Bagdadu,“ informovala britská BBC. Vládne jednotky sa ich pokúšajú zastaviť bombardovaním. Vedenie krajiny zatiaľ bombarduje hlavne Washington aj Teherán žiadosťami o pomoc.

Washington sa ešte nerozhodol

V prvom prípade Američania zatiaľ reagovali iba vyslaním 275 vojakov, ktorí majú chrániť občanov USA a veľvyslanectvo v Bagdade. O možnom leteckom útoku proti ozbrojencom z ISIL vraj Biely dom iba uvažuje. Nie však o nasadení pozemných síl. V súvislosti s možným americkým bombardovaním pozícií ozbrojencov z ISIL sa viacerí pozorovatelia zhodujú v názore, že to bude iba symbolická pomoc, ktorá pre premiéra Malíkího je ako pre mŕtveho kabát.

„USA ponechali Irak svojmu osudu. Rovnako ako to urobili v prípade Afganistanu. Už čoskoro, po stiahnutí jednotiek USA z Afganistanu, sa tam terajšia situácia v Iraku zopakuje a možno bude ešte horšia,“ myslí si o ďalšom vývoj v oblasti Jevgenij Satanovskij, prezident Inštitútu Blízkeho východu citovaný novinami Vzgľad. Zároveň upozornil, že Moskva síce nemôže ľahostajne sledovať, čo sa teraz deje v „sunnitskom trojuholníku“, ale napriek tomu nemožno rátať z jej strany s inou ako diplomatickou angažovanosťou v snahe vyriešiť konflikt.

„Rusko má dnes na krku krízu na Ukrajine, ako aj veľmi ťažkú situáciu v Strednej Ázii, kde po stiahnutí amerických vojakov z Afganistanu sa začína ,stredoázijská jar‘. V hre sú pre Rusko oveľa dôležitejšie krajiny ako Irak. Napríklad Uzbekistan či Kirgizsko, ale aj ďalšie krajiny v Strednej Ázii,“ myslí si Satanovskij.

Saudskoarabská stopa

Na druhej strane Teherán už poslal podľa nepotvrdených informácií do Iraku časť svojich elitných jednotiek. Niektorí politológovia pritom upozorňujú, že činnosť ISIL financuje saudskoarabský Rijád. Podporuje sunnitských ozbrojencov s cieľom zvrhnúť šiitskú vládu v Bagdade, ktorá má tesné kontakty s Teheránom. Rijád má minimálne v pláne vtiahnuť Irán do dlhodobého konfliktu. Ak sa Saudom podarí spustiť iránsku operáciu v Iraku v snahe ochrániť svoje záujmy a šiitský kabinet, nie je vylúčené, že Washington to bude považovať za iránsku okupáciu Iraku. A v ňom majú USA stále strategické záujmy. Predovšetkým v ropnej oblasti. V takom prípade špekulácia o možnej spolupráci Washington – Teherán v boji proti ISIL by zostala len na teoretickej rovine. A o to práve ide Saudskej Arábii.

Jej veličenstvo ropa

Zámer Rijádu má podľa mnohých politológov okrem zatiahnutia Teheránu do konfliktu aj ekonomický aspekt. Saudská Arábia nemá totiž záujem o krátenie svojich ziskov z vývozu ropy. Nie je tajomstvom, že ťažba irackej ropy stále rastie. Podľa OPEC len vo februári 2014 vzrástla o 400-tisíc barelov a dosiahla dennú ťažbu 3,4 milióna barelov. Je to najviac za posledné desiatky rokov. Rast ťažby čierneho zlata plánuje aj Teherán a chce to koordinovať s Bagdadom. Prípadnú saudskoarabskú stopu v konflikte môžu potvrdiť už najbližšie dni. Zatiaľ je isté iba to, že Irak sa postupne rozpadá na sunnitskú, šiitskú a kurdskú časť.

„Irak sa už nevráti do podoby, v ktorej bol do obsadenia Mosulu ozbrojencami z ISIL. Kríza je výsledkom zanedbávania záujmov sunnitov kabinetom v Bagdade a riešením je iba vytvorenie autonómnej sunnitskej oblasti,“ povedal v utorok pre BBC Ničirvan Barzání, šéf autonómneho kabinetu irackých Kurdov.

Čo je ISIL

  • Skupinu Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) založila Al-Kajdá. Následne sa ISIL od nej oddelila. Tvorí ju 12– až 15-tisíc dobre vyzbrojených bojovníkov.
  • Organizáciu vedie Abú Bakr al Bagdádí. Považujú ho za skúseného poľného veliteľa a vojenského stratéga. Práve on viedol bunku Al-Kajdá, z ktorej následne vznikla ISIL. Skupina využila napätie medzi irackou vládou a sunnitskou menšinou. Vyvolalo ho presvedčenie sunnitov, že šiitský premiér Núrí Malíkí si uzurpoval moc.
  • ISIL, ktorej ozbrojených príslušníkov charakterizuje mimoriadna brutalita, bojuje aj v Sýrii. Nielen s vládou Bašára Asada, ale aj s druhými skupinami, ako je napríklad Front an Nusrá, odnož Al-Kajdá.
  • Hlavným cieľom organizácie je vytvorenie islamského štátu v Sýrii a tzv. sunnitský trojuholník v Iraku.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Irak #šiiti #sunniti #ISIL