Podľa hlavy štátu armáda dočasne preruší paľbu, aby umožnila odporcom kyjevskej vlády zložiť zbrane a prípadne opustiť krajinu a začať tak realizovať "mierový plán“.
„Nik nechce odovzdať zbrane a opustiť Slaviansk či Kramatorsk počas ponúkaného prímeria,“ povedal Strelkov v rozhovore pre denník Komsomolskaja pravda.
Jedno prímerie sa už skončilo
Šéf samozvanej Luhanskej národnej republiky Valerij Bolotov v stredu vyhlásil, že „ich“ prímerie s provládnou armádou sa skončilo.
„Ukrajinskí vojaci zamierili opäť smerom k mestám a dedinám, ktoré kontrolujeme,“ povedal Bolotov v priamom vstupe pre litovský rozhlas Baltkom. Podľa neho vojaci požiadali o zastavenie paľby s cieľom odviezť z bojiska mŕtvych. „Sú tam desiatky zabitých. Ibaže vojenská kolóna sa opäť pohla a je po prímerí,“ dodal Bolotov. Na adresu prezidentovej ponuky o prímerí konštatoval: „Podľa Porošenka zastavenie paľby má dať priestor na odovzdanie zbraní. Je to skutočne na smiech“.
„Veľké prímerie“ však podľa prezidenta Porošenka bude rovnako krátkodobé. Minister obrany Michajlo Koval potvrdil, že sa začne „počas niekoľkých dní“. Podľa agentúr návrh týkajúci sa prímeria sa objavil po telefonáte Porošenka s ruským prezidentom Putinom v noci na stredu. Moskva však ústami šéfa diplomacie Sergeja Lavrova žiada „komplexné“, a nie dočasné prímerie. Napriek tomu Lavrov vyhlásil, že ak bude po zastavení paľby nasledovať rokovanie, tak „by to mohol byť krok, ktorý prezident Porošenko sľúbil a na ktorý všetci čakáme“.
Západ: Moskva udržuje oheň
Zatiaľ čo sa v Kyjeve čoraz častejšie ozývajú hlasy žiadajúce postavenie nového berlínskeho múru na hranici s Ruskom, Moskva zatiaľ otvorene nereaguje na výzvy ozbrojencov na juhovýchode Ukrajiny volajúcich po ruskej pomoci. Podľa Adriana Karatnického, politológa z washingtonského Atlantic Council, „cieľom Ruska je destabilizácia, a nie okupácia, či dokonca odtrhnutie juhovýchodu“.
Podľa denníka The Wall Street, ktorý sa odvoláva na viacerých politológov, „sa zdá, že Kremeľ svoju podporu separatistom bude udržovať na úrovni, ktorá nevyvolá ďalšie protiruské sankcie Západu, ale zároveň poskytovaním nových ozbrojencov a zbraní bude udržovať vo vare konflikt, aby ho využil ako páku nátlaku na Kyjev“.
OSN: V Odese vyčíňal Pravý sektor
Pozorovatelia OSN potvrdili, že za tragédiou v Odese 2.¤mája, pri ktorej oficiálne zahynulo 48 ľudí a viac ako 200 utrpelo zranenie, je radikálny nacionalistický Pravý sektor. Niektorí jeho členovia „dobíjali“ zranených odporcov udalostí na kyjevskom Majdane, ktorý odštartoval vládny prevrat na Ukrajine.
Aj dnes na východe Ukrajiny stále rastie počet prípadov zabíjania, mučenia a únosov, ktoré majú na svedomí miestne ozbrojené skupiny. Podľa agentúry AP odvolávajúcej sa na pozorovateľov OSN od 7.¤mája zaznamenali 356 obetí konfliktu. Vo väčšine prípadov ide o civilistov. Celkove ich podľa správy OSN zahynulo 257. V dokumente sa zároveň konštatovalo, že v spomínanom období bolo hlásených viac ako 200 prípadov mučenia a v zajatí bolo 81 ľudí. Tisíce obyvateľov utiekli v „ovzduší neistoty a strachu“ z domova. Podľa vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej takmer polovica utečencov pochádza z Donecka a Luhanska.