V českej armáde dnes slúži 19-tisíc profesionálov. Podľa rezortu obrany by však v prípade ohrozenia bolo potrebné rýchlo povolať desaťtisíce rezervistov. A tí dnes k dispozícii nie sú. Hoci branná povinnosť v Česku ani po vytvorení profesionálnej armády nebola zrušená a dodnes sa vzťahuje na mužov i ženy vo veku od 18 do 60 rokov, s predvolávaním civilistov pred odvodové komisie, ktoré by rozhodli o ich schopnosti či neschopnosti vykonávať vojenskú službu, sa prestalo. Logicky sa tak nekonali ani výcviky odvedených brancov. Pre armádu je pritom prakticky použiteľný len ten rezervista, ktorý absolvoval výcvik najneskôr pred piatimi rokmi. Takéto aktívne zálohy od zrušenia základnej vojenskej služby v Česku tvorí iba asi tisíc bývalých profesionálov, ktorí v poslednom období odišli do civilu.
„Podľa doterajšej právnej úpravy je doplňovanie armády možné až vo chvíli, keď vláda vyhlási stav ohrozenia štátu. Prví odvedení občania by však boli k dispozícii až po asi 72 dňoch a následne by ešte museli absolvovať výcvik, čo je v prípade reálnej hrozby príliš dlhý čas,“ uviedol na internetovej stránke ministerstva obrany šéf rezortu Martin Stropnický. Novela branného zákona, ktorá bude predložená do parlamentu v septembri, podľa ministra umožní vláde nariadiť odvody brancov ešte pred vyhlásením stavu ohrozenia štátu, ihneď, ako získa indície o hroziacom nebezpečenstve.
Nebude to však znamenať obnovenie povinnej základnej vojenskej služby ani pravidelných celoplošných odvodov. „Odvody by sa pravdepodobne dotkli občanov niektorého ročníka medzi osemnástym a tridsiatym rokom života,“ povedal pre Hospodářské noviny Pavel Ťulák, ktorý má na generálnom štábe na starosti prípravu novely zákona. Štát by potom podľa neho mohol nariadiť povinné vojenské cvičenia trvajúce minimálne tri mesiace. Za vyhýbanie sa odvodu majú ľuďom hroziť až tri roky väzenia.
Pripravovaná zmena branného zákona podľa bývalého náčelníka generálneho štábu českej armády Jiřího Šedivého súvisí s dramatickým zhoršením bezpečnostnej situácie vo svete. „Vezmite si situáciu na Ukrajine alebo takzvanú arabskú jar, alebo to, čo sa deje v Sýrii, v Iraku, v Afganistane. Trendy sú skrátka oveľa nepriaznivejšie, než sme si mysleli. Mali by sme sa preto znovu vrátiť k záložným zborom,“ povedal Šedivý pre stredajšiu Mladú Frontu DNES.