Nástrojár na dôchodku, ktorý v USA žije od roku 1952, skončil vo väzbe deň po tom, čo súd v bavorskom Weidene, jeho poslednom bydlisku pred vysťahovaním sa do Ameriky, vydal na neho zatykač. Breyera v ňom obviňuje v 158 bodoch zo spolupáchateľstva vraždy.
Každý zo 158 bodov predstavuje jeden železničný transport, ktorými do Osvienčimu v čase, keď tam Breyer slúžil, doviezli na smrť Židov z Maďarska, Nemecka a zo Slovenska. Dovedna ich za ten čas splynovali 216-tisíc. Za napomáhanie pri ich vyvražďovaní má teraz skladať účty.
Breyer sa bráni, že s plynovými komorami a zabíjaním nemal nič spoločné, on vraj iba strážil koncentračný tábor. „Nikoho som nezabil. Nikoho som neznásilnil,“ citovala ho agentúra AP.
Na americkú prokurátorku Andreu Foulkesovú však jeho obhajoba nezapôsobila. „Je obvinený z napomáhania a účasti pri týchto úmrtiach. Dôkaz o tom, že osobne zatiahol nejaké páky, sa tu nepožaduje. To, že stál na stráži, umožnilo, aby boli tieto vraždy spáchané,“ povedala pre denník Philadelphia Inquirer.
Od roku 2011, keď v Mníchove odsúdili Johna Demjanjuka, dozorcu z vyhladzovacieho tábora Sobibor, sa trestné stíhanie v podobných prípadoch vedie podľa právneho výkladu, že vojaci, ktorí počas holokaustu zohrávali podpornú úlohu pri vyvražďovaní, sú rovnako trestuhodní, ako tí, čo bezprostredne zabíjali.
Thomas Walther, bývalý prokurátor úradu pre vyšetrovanie nacistických zločinov v Nemecku, ktorý teraz vystupuje ako právny zástupca pozostalých po možných Breyerových obetiach, verí v jeho skoré vydanie. „Nemecký súd musí nájsť neskorú spravodlivosť za zločiny Breyera, pre obete, ich synov a dcéry,“ poznamenal pre agentúru AP. „Je to neskoro, ale nie príliš neskoro,“ dodal.
Etnický Nemec Breyer sa stal členom oddielov Waffen-SS ako sedemnásťročný. To, že vtedy ešte nebol plnoletý, ho neskôr zachránilo, keď v USA pri prešetrovaní jeho minulosti mu súd napokon neodobral občianstvo a nedeportoval ho na Slovensko, ako žiadala prokuratúra. Breyer tvrdil, že občianstvo mu ani nemôžu vziať, lebo ho získal vďaka tomu, že ho mala aj jeho matka, ktorá sa narodila vo Filadelfii.
Breyer na svoju obhajobu tiež uvádzal, že v Osvienčime pôsobil iba od mája do augusta 1944, keď využil dovolenku na dezertovanie. Nemeckí vyšetrovatelia však teraz predložili novonájdené dôkazy, ktoré to vyvracajú. Podľa nich Breyer slúžil v Osvienčime až do konca roka 1944 a v radoch SS sa v posledných týždňoch vojny zúčastnil na obrane Berlína.