Foto: SITA/AP, Etienne Laurent
Predstavitelia stredo-ľavicových strán sa tak dohodli na víkendovom summite v Paríži. Zvolal ho francúzsky prezident Françoise Hollande. Zúčastnili sa na ňom belgický premiér Elio Di Rupo, rakúsky kancelár Werner Faymann, maltský predseda vlády Joseph Muscat, rumunský premiér Victor Ponta, predseda talianskej vlády Matteo Renzi, český premiér Bohuslav Sobotka, dánska predsedníčka vlády Helle Thorning-Schmidtová, nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel, bývalý šéf európskeho parlamentu Martin Schulz, predseda slovenskej vlády Robert Fico a ďalší predstavitelia európskych socialistov.
Duch volieb
"Povedali sme, že rešpektujeme ducha európskych volieb, ktorý hovorí, že strana, ktorá obsadila prvé miesto, by mala navrhnúť vybratého kandidáta, v tomto prípade pána Junckera,“ vyhlásil v sobotu v Paríži Hollande.
Nemecký vicekancelár Gabriel uviedol, že jeho krajan a kolega z SPD Schulz by bol ideálnym kandidátom na šéfa eurokomisie. "Voľby sú však voľby. Akceptujeme to. Juncker musí byť šéfom Európskej komisie (EK), očakávame však, že ďalšia pozície v Európe získajú sociálni demokrati a socialisti,“ uviedol pre médiá Gabriel.
Podľa vyjadrenia premiéra Fica bude európska ľavica požadovať post šéfa európskej diplomacie, ktorý teraz zastáva britská labouristka Catherine Ashtonová. Slovenský predseda vlády si myslí, že bývalého luxemburského premiéra Junckera odobrí do funkcie už tento týždeň summit únie s pravdepodobnosťou, ktorá sa blíži ku sto percentám. V budúcej EK sa Slovensko bude usilovať získať zaujímavé ekonomické portfólio. Kandidátom je súčasný podpredseda eurokomisie Maroš Šefčovič.
Na základe Lisabonskej zmluvy vyberajú šéfa EK lídri členských krajín únie. Majú brať do úvahy výsledky volieb do Európskeho parlamentu. V máji ich na celoeurópskej úrovni vyhrali ľudovci vedení Junckerom. Šéfa EK potom ešte schvaľuje europarlament.
Cameronov boj
Summit EÚ sa koná vo štvrtok a v piatok. Hoci je Juncker už veľmi blízko nominácie, má ešte pred sebou prekážku v podobe britského predsedu vlády Davida Camerona. Ten expremiéra Luxemburska jednoznačne odmieta, lebo by vraj presadzoval ďalšiu integráciu únie. Cameron už vyhlásil, že s Junckerovou nomináciou bude bojovať až do konca. Uvažuje vraj aj o tom, že by na summite dal o budúcom komisárovi hlasovať. Británia samotná však nemôže rozhodnutie zablokovať.
"Cameron musí v súvislosti s výberom Junckera zložito balansovať,“ opisuje prístup britského premiéra Anthony Zito, expert na európsku politiku z univerzity v Newcastli. "Predseda vlády sľúbil britským voličom a vlastným poslancom, že bude tvrdo pracovať na tom, aby zmenil smerovanie EÚ. Takže Cameron potrebuje, aby spomenuté skupiny videli, že bojuje až do trpkého konca. Junckera v Británii vnímajú ako podporovateľa hlbšej integrácie v EÚ,“ vysvetľuje pre Pravdu Zito.
Podľa odborníka však Cameron musí prihliadať aj na záujmy iných v Európskej únii. "Britský premiér zúfalo potrebuje ďalšie krajiny, aby zmenil pravidlá hry v EÚ. Nemôže si znepriateliť rôznych možných spojencov, najmä nie Merkelovú, ktorá podporuje Junckera,“ myslí si Zito.
"Pri každej príležitosti od eurovolieb, keď sa Merkelová snažila pomôcť Cameronovi, tak ten na ďalší deň založil ešte väčší požiar,“ upozornil pre agentúru Reuters na už kontraproduktívnu neústupčivosť britského premiéra jeden z európskych diplomatov, ktorý si neželala byť menovaný.
"Predpokladám, že pred summitom Európskej rady budeme ešte počuť hlučné vyjadrenia. Nie som však presvedčený o tom, že by Cameron mohol Junckera zastaviť,“ reagoval pre Pravdu aj odborník na Európu Jost-Henrik Morgenstern z univerzity v Loughborough.
Po voľbách sa chvíľu zdalo, že Cameron by mohol uspieť v boji proti Junckerovi. Odmietal ho maďarský premiér Viktor Orbán, nadšenie nejavilo ani Holandsko, Švédsko či Taliansko. Za Junckera sa však, hoci po malom váhaní, postavila Merkelová.
Cameron Britom sľúbil, že ak budú konzervatívci v roku 2017 pri moci, usporiada referendum o tom, či zostať v EÚ. Zároveň premiér hovorí, že chce dovtedy úniu zreformovať.
Ďalšie rokovania
Okrem postu pre Junckera už členské štáty riešia aj ďalšie dohody. Otázkou je, čo bude so Schulzom, ktorý viedol do euvolieb európskych socialistov. Mohol by byť z neho opäť šéf europarlamentu, ale nemeckí sociálni demokrati sa môžu obzerať i po poste šéfa európskej diplomacie. EÚ čaká tiež výmena vo funkcii predsedu Európskej rady, ktorú vedie Herman Van Rompuy. Merkelová naznačila, že by si vedela predstaviť, že by ho nahradila Thorning-Schmidtová.
Socialisti sa tiež chcú rozprávať o možnosti zmiernenia fiškálnych pravidiel. Podľa nich by to mohlo priniesť vyšší hospodársky rast. Krajina, ktorá by sa zaviazala, že bude robiť reformy, by mohla získať viac času na znižovanie dlhov.