Dôraz pritom kládli na výzvy adresované Rusku, ktoré má podľa nich možnosť pozitívne ovplyvniť realizovanie mierového plánu ukrajinského prezidenta Petra Porošenka.
Adresátom je Moskva
Záverečný dokument je plný výziev a požiadaviek adresovaných Kremľu, a to napriek tomu, že podporuje zámery najvyššieho ukrajinského predstaviteľa. Za jednu zo slabín plánu však považuje jeho „ultimatívny charakter“ voči stúpencom federácie. Ukrajinský šéf diplomacie Pavlo Klimkin, ktorý účastníkov rokovania v Luxemburgu podrobne zoznámil s Porošenkovým plánom, vzápätí po rokovaní vysoko ocenil postoj ministrov dvadsaťosmičky.
V záverečnom dokumente ministri pripomenuli, že Brusel, konkrétne EK, pokračuje v možných tzv. cielených protiruských sankciách, „ak si to budú vyžadovať udalosti na východnej Ukrajine“. Ide vlastne o akúsi prípravu pôdy pred dvojdňovým európskym summitom, ktorý by sa mal začať koncom tohto týždňa. Okrem iného by mal na ňom prezident Porošenko podpísať druhú, hospodársku časť asociačnej dohody s úniou. Jedine toto fórum môže zároveň schváliť prípadnú ďalšiu, už v poradí tretiu etapu protiruských sankcií, ktorá sa vlastne nepriamo už začala.
Ukrajina napäto očakáva ďalšie rokovania o ukončení krviprelievania
Na Ukrajine sa v utorok očakáva pokračovanie rozhovorov medzi emisármi kyjevskej vlády a zástupcami doneckých a luhanských povstalcov. Po pondelkovom prvom kole rokovaní, ktoré v Donecku vyústilo do vyhlásenia obojstranného prímeria, navrhli údajne radikáli usporiadať ďalšie rozhovory v zničenom Slaviansku, v meste najtvrdších bojov.
V Kyjeve má o situácii na východe Ukrajiny rokovať s prezidentom Petrom Porošenkom a premiérom Arsenijom Jaceňukom nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier. Nemecký minister chce zistiť, ako môže jeho krajina a celá Európska únia prispieť k zdarnej realizácii Porošenkovho mierového plánu.
Ukrajinskou krízou a možnosťou jej urovnanie sa bude venovať aj Bezpečnostná rada OSN, ktorá sa má v New Yorku zísť o 16:00 SELČ. Členovia rady majú okrem iného vypočuť správu zástupcu generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva Ivana Šimonoviča, ten niekoľkokrát Ukrajinu navštívil.
Len s licenciou Kyjeva
Brusel rozhodol, že Krym, nedávno pripojený k Rusku, nesmie od 25. júna vyvážať akýkoľvek tovar bez licencie vystavenej ukrajinskými úradmi.
„Od 25. júna tovar z Krymu a Sevastopoľa sa nesmie vyvážať do krajín EÚ. Zároveň platí zákaz poskytovania finančných služieb, ako aj poistenia spojených s importom spomínaného tovaru,“ cituje spravodajca RIA Novosti z komuniké Bruselu.
Nejde o nič nové. Podobné kroky urobila únia v prípade ňou neuznávaných území, ako je Južné Osetsko, Abcházsko, Podnestersko či tzv. Severocyperská turecká republika. Predpokladá sa, že ako v ich prípade, aj v súvislosti s Krymom budú nasledovať opatrenia v oblasti vízovej politiky, doprave či logistike.
Zľava dovoznej dane
Na druhej strane od 23. apríla únia znížila dovoznú daň ukrajinských výrobkov. Kyjevu by to malo priniesť úsporu vo výške 500 miliónov eur ročne. Rozhodnutie zatiaľ platí do 1. novembra. V tomto smere Brusel totiž ráta s tým, že Kyjevu pomôže hlavne plánovaný podpis druhej časti asociačnej dohody.
„Spomínané rozhodnutie týkajúceho sa vývozu z Krymu nespôsobí našim vývozcom žiadne problémy. Ich produkcia tak ako doteraz bude aj v budúcnosti orientovaná na Rusko,“ reagoval pre RIA Novosti na rozhodnutie z Luxemburgu Rustam Temirgaliev zodpovedný za hospodárske otázky na polostrove Krym. Zároveň dodal, že v prípade chemickej produkcie je odbyt zabezpečený v Číne a Indii.
Policajná misia z EÚ
Ministri zahraničných vecí členských krajín únie sa v pondelok rozhodli pomôcť Ukrajine aj vyslaním odborníkov na bezpečnostné otázky.
„Predpokladáme, že ich misia potrvá približne dva roky,“ citujú agentúry Linasa Linkevičiusa, litovského ministra zahraničných vecí. Podľa neho ich úlohou bude pomôcť ukrajinským kolegom v riešení problémov súvisiacich so všeobecnou bezpečnosťou v krajine.
Z vyhlásenia ministrov
- Vyzvali Moskvu, aby podporila mierový plán ukrajinského prezidenta Petra Porošenka.
- Žiadajú, aby Rusko znemožnilo presun ľudí a zbraní cez svoju hranicu s Ukrajinou.
- Vyzvali Moskvu, aby využila svoj vplyv na stúpencov federácie s cieľom zdržať sa násilia a zložiť zbrane.
- Žiadajú okamžité dodržiavanie prímeria.
- Moskva by sa podľa šéfov diplomacií dvadsaťosmičky mala zdržať posilňovania svojej vojenskej prítomnosti pri ukrajinskej hranici.
- Rusko by malo využiť svoj vplyv s cieľom dosiahnuť prepustenie pozorovateľov OBSE a ďalších unesených osôb.