Rozhodol o tom vo štvrtok okresný súd v Bratislave. Vyhovel tak miliardárovi slovenského pôvodu, ktorý chcel žalobou očistiť svoje meno. Verdikt súdu nie je právoplatný.
„Súd nemal za preukázané, že navrhovateľ vedome spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou a že bol jej agentom,“ povedala sudkyňa v odôvodnení verdiktu. Dodala, že samotná evidencia Babiša v archívnych zväzkoch ŠtB nepreukazuje jeho vedomú spoluprácu s komunistickou tajnou políciu. Zdôraznila tiež, že neexistuje písomný záväzok Babiša spolupracovať s ŠtB.
Babiš zažaloval Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý zväzky po Štátnej bezpečnosti spravuje. Majiteľ holdingu Agrofert vedomú spoluprácu s ŠtB dlhodobo popiera. Tvrdil, že za komunizmu ako pracovník podniku zahraničného obchodu Petrimex prišiel do kontaktu s príslušníkmi ŠtB, ktorí sa podľa neho iba zaujímali o obchodné aktivity Petrimexu.
Z archívnych dokumentov vyplýva, že Babiš sa v roku 1980 stal dôverníkom ŠtB a že o dva roky neskôr ho k údajnej spolupráci s tajnou políciou ako agenta s krycím menom Bureš získal nadporučík ŠtB Július Šuman. Ten tento rok v apríli ale na súde vyhlásil, že táto informácia nie je pravdivá a že Babiš k ŠtB zverbovaný nebol.
Práve Šumanovo svedectvo médiá označovali za kľúčové v celom procese, ktorý sa začal v júni minulého roka. Aj ďalší príslušník ŠtB Andrej Kuľha na súde predtým vypovedal, že Babišov archívny zväzok poukazuje iba na nevedomú spoluprácu súčasného šéfa hnutia ÁNO s komunistickou tajnou políciou. Kuľha rovnako ako Šuman mal ako pracovník ŠtB Babišov zväzok na starosti.
ÚPN naopak predložil súdu niekoľko archívnych dokumentov ŠtB, v ktorých sa spomína meno agenta Bureša. Za málo pravdepodobnú ústav označil možnosť, že by evidencie ŠtB boli vykonštruované, keď jedna osoba je spomenutá vo viacerých zväzkoch.
Ústav už v minulosti čelil niekoľkým žalobám v súvislosti s evidenciou ľudí v archívnych zväzkoch ŠtB. Väčšinu predchádzajúcich súdnych sporov ÚPN prehral.