Rozhodnutie uvítajú Spojené štáty, ktoré sú dlhoročným spojencom Tokia, proti je naopak Čína, výhrady vzniesla aj Južná Kórea.
Povojnová ústava Japonsku zakazuje používať armádu pri riešení konfliktov s výnimkou sebaobrany. Stanica BBC uviedla, že vláda premiéra Šinzóa Abeho však teraz tento ústavný článok interpretuje ako právo na „kolektívnu sebaobranu“. Umožní to vláde nasadiť vojsko aj pri obrane napadnutých spojencov. Rozhodnutie schválil parlament aj vláda. Podľa prieskumov tento krok podporuje len tretina Japoncov.
Agentúra AP uviedla, že nejde o zmenu ústavy z roku 1946. Vláda však získava právo na základe novej interpretácie ústavného článku rozšíriť pôsobnosť armády.
„Je neporozumením tvrdiť, že sa Japonsko zapojí do vojny, aby pomohlo brániť inú krajinu. To nepripadá do úvahy. Ide o opatrenia určené na obranu nášho národa. Nepoužijeme svoje jednotky na obranu zahraničných síl,“ povedal Abe na tlačovej konferencii.
Výklad pojmu kolektívnej sebaobrany podľa BBC zahŕňa možnosť nasadiť vojakov na pomoc spojencom, ak budú napadnutí spoločným nepriateľom. Podmienkou podľa výkladu bude aj hroziace nebezpečenstvo Japonsku a ohrozenia práva na život a slobodu jeho občanov. Príkladom kolektívnej sebaobrany môže byť zostrelenie severokórejskej rakety mieriace na USA alebo zapojenie Japonska do likvidácie min v kľúčových námorných trasách v čase konfliktu.
Čína, s ktorou má Japonsko dlhodobý teritoriálne spor, Japonsko obvinila, že obnovuje politiku zbrojenia. Ministerstvo zahraničia Južnej Kórey oznámilo, že Soul neuzná japonský princíp kolektívnej sebaobrany, ak bude ohrozená bezpečnosť Kórejského polostrova a Tokio si nevyžiada súhlas juhokórejskej vlády. Soul vyzval Tokio, aby sa usilovalo o regionálnu mier a stabilitu.
Japonská armáda nebola od 2. svetovej vojny nasadená do bojov. Japonci pôsobia v zahraničí iba v rámci mierových síl OSN.