V utorok sa uskutočnilo jeho prvé zasadnutie po májových voľbách a europoslanci si za predsedu zvolili nemeckého sociálneho demokrata Martina Schulza. No dá sa povedať, že europarlament už minulý týždeň vyhral bitku o predsedu Európskej komisie (EK). Na tento post na summite EÚ lídri členských krajín nominovali luxemburského expremiéra Jeana-Clauda Junckera napriek odporu Británie a Maďarska.
"Európsky parlament tlačil na maximalistickú interpretáciu Lisabonskej zmluvy a vyhral,“ reagoval pre Pravdu na výber Junckera John O’Brennan, expert na európsku politiku z Írskej národnej univerzity.
Predsedu EK musí schváliť europarlament. Lídri EÚ, teda Európska rada, by zase mali brať pri jeho výbere do úvahy výsledky volieb do EP. Tie v máji vyhrali ľudovci, ktorých Juncker viedol. Europarlament veľmi rýchlo podporil jeho právo na to, aby eurokomisii predsedal. Zhodli sa na tom dve najväčšie skupiny v Európskom parlamente, teda ľudovci a socialisti. Spolu majú tieto dva kluby väčšinu v 751-člennom EP.
"Zmena, ktorá sa udiala, bude mať ďalekosiahle dosahy na európsku politiku,“ uviedol pre Pravdu Gérard Roland, politológ z Kalifornskej univerzity v Berkeley. "Predtým takmer neexistovalo prepojenie medzi výberom ľudí v európskych voľbách a vytvorením eurokomisie. Nominácia Junckera je veľký krok pre občanov EÚ, keďže ich hlasy teraz oveľa viac ovplyvňujú európske inštitúcie,“ myslí si Roland.
"Z každej zmeny európskych zmlúv minimálne od roku 1987 vyšiel Európsky parlament ako víťaz,“ tvrdí O’Brennan. "EP bude agresívnejší a asertívnejší smerom k eurokomisii a Európskej rade aj čo sa týka legislatívy,“ predpokladá odborník, hoci europarlament nemá zákonodarnú iniciatívu.
Od utorka je predsedom nového europarlamentu Schulz, keď za neho hlasovalo 409 poslancov. Je to prvý raz v histórii, čo šéfa EP znovuzvolili. Schulz viedol EP aj posledných dva a pol roka. Teraz ho zvolili na rovnaké obdobie. Potom by mal funkciu prevziať ľudovec, tak to vyplýva z dohody medzi pravicou a ľavicou.
"Europarlament sa bude musieť zaoberať aj svojím vnútorným chodom. Nacionalisti a euroskeptické strany nezastavia zvyčajné procesy v EP, ale určite budú viditeľnejší ako v minulom volebnom období,“ povedal pre Pravdu Jost-Henrik Morgenstern z univerzity v Loughboroughu. "Možno však proeurópski poslanci konečne nájdu spôsob, ako sa vyrovnať s argumentmi, ktoré používajú UKIP, Národný front a ďalší a ktoré vo voľbách ovplyvnili veľa Európanov,“ dúfa expert na EÚ.
Slovensko má v europarlamente 13 zástupcov. Šesť patrí do klubu ľudovcov, štyria k socialistom, dvaja do skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov a jeden k liberálom.