Putin si protirečí, upozorňuje ruský denník

Ako pokus ospravedlniť a zdôvodniť nový politický kurz Ruska, ktorý sa prejavil v ukrajinskej kríze, komentuje internetový denník Gazeta.ru utorkové vystúpenie prezidenta Vladimira Putina pred ruskými diplomatmi. "Zjavné protirečenia, ktorými prejav prekypoval, sú úplne pochopiteľné: ak v Kremli cítia, že majú úplnú pravdu, potom rovnako ako predtým nemajú predstavu o tom, čo robiť 'po Kryme'," usúdil komentátor denníka.

02.07.2014 14:05
Rusko, Vladimir Putin Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin
debata (133)

„Hlavným posolstvom prezidentovho prejavu pred ruskými diplomatmi bol pokus presvedčiť ich (a možno aj seba samého), že Rusko všetko robí úplne správne. Hoci zaberá cudzie územie. Hoci vytvára alianciu s nie najvyspelejšími postsovietskymi štátmi s autoritárskymi režimami. Hoci mení na svojho hlavného spojenca Čínu, pre ktorú je ruské územie najprirodzenejším spôsobom uplatnenia prebytočného obyvateľstva. Hoci siaha po priamej konfrontácii so Západom, kde žijú a študujú deti ruskej elity, ktorá sama dávno žije podľa západných štandardov. “

Hlavné protirečenie však podľa denníka tkvelo v Putinových vyhláseniach o práve štátov vybrať si vlastnú cestu a o životných záujmoch Ruska v zahraničí. „Ak má Rusko právo bez cudzieho zasahovania rozhodovať o svojom osude, prečo takéto právo nemá Ukrajina? A prečo, ak sa Rusku nepáči zasahovanie Západu do osudu tejto krajiny, napodobňujeme podľa nášho názoru tie najhoršie modely západnej politiky?“

Zvláštne, vzhľadom na ruské reálie, znejú podľa denníka aj Putinove výčitky, že sa ukrajinský režim chystá prijať novú ústavu bez debaty. Za nepresvedčivé pokladá denník aj Putinovo uisťovanie, že je predvídateľný partner – to vraj jedine tak vo svojej nepredvídateľnosti. Veď ešte 4. marca Vladimir Putin vyhlasoval, že Rusko ani nepomýšľa na anexiu Krymu, aby o 18 dní neskôr podpísal dekrét o pripojení polostrova k Rusku.

„Je jasné, že európske štáty teraz potrebujú poistku nielen pred zopakovaním iránskeho či sýrskeho, ale aj krymského precedensu s jednostrannou násilnou zmenou medzinárodne uznaných hraníc,“ podotkol denník. A ani Putinove slová, že nie je možné povzbudzovať radikálov, neladila s politickou a azda aj vojenskou podporou Ruska voči ozbrojencom v Doneckej a Luhanskej oblasti.

Ale okrem toho, že sa Rusko hnevá na Západ kvôli poškodzovaniu ruských záujmov, nezaznela v prejave žiadna celistvá zahraničnopolitická stratégia Ruska. Predsa sotva možno považovať za konečný ruský cieľ Eurázijskú úniu s tromi či štyrmi postsovietskymi štátmi a dobré vzťahy s Čínou.

Prezident nepovedal, aké je miesto Ruska v súčasnom svete. Pripustil, že Európska únia zostáva najdôležitejším hospodárskym partnerom a že vzťahy s Čínou nie sú proti Západu.

„Ale ruská rétorika sa príliš rozchádza s ruskou praxou. Hovoríme, že sa nechceme izolovať, ale robíme kroky k izolácii. Oceňujeme medzinárodné právo – a porušujeme ho. Uznávame právo krajín rozhodovať si o svojom osude – a miešame sa do ich vnútorných záležitostí. Sme proti snahám USA vnucovať druhým svoje hodnoty – a snažíme sa tiež vnútiť svoje poriadky iným štátom (…) Ale čo bude Rusko robiť v zahraničnej politike do budúcej Putinovej schôdzky s diplomatmi, to zostáva záhadou,“ uzavrela Gazeta.ru.

133 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Kremeľ #Vladimir Putin #Ukrajina #Krym #kríza na Ukrajine