Separatisti podľa AP tvrdia, že ukrajinskú ponuku sprevádzali neprijateľné podmienky, vrátane žiadosti, aby vzbúrenci zložili zbrane ešte pred začiatkom rozhovorov. Biden podľa komuniké prisľúbil Porošenkovi, že sa USA budú zasadzovať u partnerov v medzinárodnom spoločenstve za to, aby sa Rusko muselo zodpovedať z pokračujúcej podpory separatistov.
Podľa agentúry Interfax Porošenko o márnych snahách vyriešiť krízu rokovaním informoval tiež nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. „Ukrajinský prezident oznámil, že napriek všetkému úsiliu ukrajinskej strany nezískali adekvátnu odpoveď snahy o usporiadanie konzultácií kontaktnej skupiny pre mierové urovnanie krízy či už stretnutím, alebo cestou videokonferencie,“ ohlásila prezidentská kancelária.
Porošenko ubezpečil Merkelovú, že je pripravený pristúpiť na prímerie, ktoré však musí byť obojstranné a overiteľné, teda pod nezávislým dohľadom, musí byť sprevádzané kontrolou štátnych hraníc a začiatkom politických rozhovorov.
Kremeľ v uplynulých dňoch spustil diplomatickú ofenzívu s cieľom prinútiť Porošenka na zastavenie bojových operácií za situácie, kedy vládne sily po ukončení desaťdňového prímeria zaznamenali prvé väčšie úspechy v boji so vzbúrencami na východe krajiny.
Kremeľ vo štvrtok informoval, že vedúci predstavitelia Ruska, Nemecka a Francúzska sa zhodli, že na východe Ukrajiny je potrebné nové prímerie. Komuniké Elyzejského paláca naproti tomu zdôraznilo, že francúzsky prezident François Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová „žiadali, aby prezident Putin vyvinul všetok nevyhnutný tlak na separatistov s cieľom prinútiť ich na skutočné rokovania“. Zároveň ho vyzvali, aby prijal konkrétne opatrenia na kontrolu rusko-ukrajinských hraníc.
Kyjev sa opakovane sťažuje, že proruským vzbúrencom prichádza z Ruska pomoc v podobe nových ozbrojencov, výzbroje, ale aj tankov a obrnených transportérov.
