Putin stráca Ukrajinu a mlčí. Je to ticho pred búrkou?

Ukrajinská ofenzíva v Donbase zúžila manévrovacie pole Ruska. Čím viac sa stenčuje územie ovládané separatistami, tým viac stúpa tlak na Vladimira Putina, aby sa rozhodol: vojna, alebo mier s Ukrajinou? V oboch prípadoch prehrá, tvrdí poľská spravodajská televízia TVN 24 na svojom serveri.

11.07.2014 09:49
Vladimir Putin, Rusko, prezident Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin.
debata (264)

Ukrajinská ofenzíva Rusko prekvapila. Putin a jeho diplomati si boli do poslednej chvíle istí, že Petro Porošenko zase predĺži prímerie, čo dovolí naďalej „zmrazovať“ konflikt a premieňať Donbas na „ukrajinské Podnestersko“. Namiesto toho sa začala ukrajinská ofenzíva a v priebehu pár desiatok hodín povstalci prišli o Slaviansk, Kramatorsk a ďalšie miesta na severe Doneckej oblasti. Bol to prvý veľký úspech Ukrajincov od dobytia Mariupola v polovici júna.

Obsadenie Slavianska a Kramatorska má obrovský psychologický význam. Práve tieto mestá separatisti obsadili ako prvé bez jediného výstrelu v polovici apríla. Tu sídlilo vojenské velenie povstania, odtiaľ hrozili ozbrojené výpady do ďalších oblastí, Dnepropetrovskej na západe a Charkovskej na severe.

Prevzatie iniciatívy vládnymi silami a zatlačenie separatistov do defenzívy bolo možné vďaka hlbokým zmenám vo vedení operácie. Prvé plody priniesla previerka tajných služieb a armády, urýchlená po zvolení nového prezidenta. Porošenko dal tiež prednosť pravidelnej armáde, menej infiltrovanej Rusmi a menej zdemoralizovanej za vlády Viktora Janukovyča ako tajná služba SBU.

Dobrovoľníci a Národná garda sú teraz na druhom mieste, ťarchu bojov prevzali elitné armádne jednotky. Rozhodujú vojaci, a nie SBU, a hneď je vidieť, že povstalci majú menej informácií. Zmeny spečatilo Porošenkovo rozhodnutie o výmene ministra obrany a šéfa generálneho štábu.

Porošenkova stratégia prináša ovocie

Ukazuje sa, že Porošenkova „vojnová“ voľba bola úplne správna. A tak Rusko volá po okamžitom prímerí a vyjednávaní a snaží sa urobiť všetko, aby presvedčilo Berlín a Paríž na taký silný tlak na Kyjev, aby bitku v Donbase prerušil. Cieľom je urobiť z Putina „mierotvorcu“, a tým ho aj uchrániť pred novými sankciami, aj pred nespokojnosťou radikálov a nacionalistov v Rusku.

Pozoruhodné zomknutie ruskej spoločnosti okolo režimu kvôli triumfu na Kryme má totiž krehké základy. Ruský prezident má teraz oveľa zúženější manévrovací priestor než v marci, v apríli aj v máji.

Zbigniew Brzeziński sa zmienil o troch Putinových možnostiach: dohoda s Kyjevom a normalizácia vzťahov, ďalšia podpora povstania v Donbase, alebo ozbrojená intervencia. Žiadna však nevedie k Putinovmu strategickému cieľu, teda udržaniu celej Ukrajiny v ruskej sfére vplyvu, a každá znamená pre Putina menšie či väčšie straty, bezprostredné alebo dlhodobé.

Snaha o dohodu s Kyjevom by musela viesť k ukončeniu vojenskej podpory povstalcov, čo by zase viedlo k poklesu Putinovej popularite vo vlasti, možno aj k nepokojom a palácovému prevratu proti „zradcovi“.

Putin si vybral strednú cestu

Vstup regulárnej armády na Ukrajinu by zase viedol ku konfrontácii so Západom na úrovni, ktorá by pre Rusko znamenala hospodársku a politickú katastrofu. Putin si zatiaľ vybral strednú cestu medzi vojnovým scenárom a zrieknutím sa podpory separatistov. Je to riskantná cesta, ale jediná možná v tejto chvíli. Tlačí na Kyjev, aby prerušil boje, a oficiálne hlása, že separatistov nepodporuje. Hoci príliv dobrovoľníkov a zbraní neustáva, takéto vyhlásenia oslabujú morálku rebelov.

Porošenko je ochotný rokovať až po kapitulácii rebelov, a to znamená, že „projekt Novorusko“ vyžaduje otvorenú agresiu aj za cenu sankcií, alebo Kremeľ musí na ambície zabudnúť a začať vyjednávať, už zo značne zhoršených pozícií.

Zníženie napätia v konflikte s Ukrajinou spočiatku vyzeralo od Putina ako šikovný ťah. Ale Rusko je tlačené k múru a blíži sa okamih, keď si bude musieť vybrať medzi mierom, alebo vojnou.

Analýza doterajšej politiky ruských vládnucich elít jasne ukazuje, že za väčšie zlo budú považovať mier s Ukrajinou, ako vojnu. Je potrebné dodať, že z hľadiska dôsledkov pre putinokraciu, nie pre Rusko.

Putin je fanatickým nepriateľom „farebných revolúcií“ – a Ukrajina je najdôležitejšie bojisko. V Moskve prevláda presvedčenie, že proeurópska Ukrajina by predstavovala zásadné ohrozenie. Demokratická krajina opúšťajúca postsovietske vzorce správania a blížiaca sa západným normám by sa stala alternatívou a nasledovaniahodným vzorom aj pre Rusov. Pre autokratické istoty moskovského štátu by to bola smrteľná hrozba.

Kremeľ v posledných dňoch mlčí a zvažuje argumenty za a proti vojne. Vojenské úspechy Kyjeva v Donbase paradoxne zvyšujú pravdepodobnosť ruskej intervencie pod pláštikom „humanitárnej mierovej misie“.

264 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #Ukrajina #Petro Porošenko