Lídri únie sa nezhodli na novom prezidentovi, ani šéfovi diplomacie

Premiéri a prezidenti členských krajín Európskej únie sa v noci na štvrtok nedohodli na obsadení pozícií stáleho predsedu Európskej rady a šéfa únijnej diplomacie.

17.07.2014 03:12
Fico, Barroso, Milanovič, Bettel,... Foto: ,
Dánska premiérka Helle Thorningová-Schmidtová na summite v Bruseli 16. júla 2014 hovorí so šéfom Európskej komisie José Manuelom Barrosom (vpravo). V hornom rade vľavo je chorvátsky premiér Zoran Milanovič, pod ním slovenský premiér Robert Fico a v strede je luxemburský premiér Xavier Bettel.
debata (3)

O tom, kto v nadchádzajúcich rokoch získa obe popredné funkcie, budú zástupcovia dvadsaťosmičky rokovať znovu na konci augusta. Podľa českého premiéra Bohuslava Sobotku sa krajiny dohodli, že do konca júla predložia svoje návrhy na personálne obsadenie Európskej komisie.

„Pravdupovediac, odmietol som hlasovať čiastkovým spôsobom, bez toho aby som presne vedel, ako sa bude ďalej vyvíjať diskusia. Kto bude predsedom Európskej rady (summitov EÚ), ​​ako bude zložená Európska komisia. Čiastkovým spôsobom, salámovou metódou podľa môjho názoru nemožno zodpovedne postupovať,“ vyhlásil na tlačovej konferencii po nočnom rokovaní Sobotka. Nový summit k téme je naplánovaný na sobotu 30. augusta.

Otázka budúceho šéfa únijnej diplomacie musí byť podľa jeho názoru riešená v kontexte obsadenia celej komisie. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku je totiž podpredsedom komisie, jeho menovanie ale rieši predseda komisie spoločne s členskými krajinami. Sobotkovi tiež vadilo, že sa teraz nediskutovalo o osobe budúceho stáleho predsedu summitov únijných krajín, teda politika, ktorý od decembra vo funkcii nahradí Hermana van Rompuya.

Už od začiatku bolo podľa Sobotku navyše jasné, že v otázke nástupcu Catherine Ashtonovej v čele diplomacie EÚ teraz chýba „potrebná politická a geografická rovnováha“. Česko a tiež ďalšie krajiny zo stredu a východu Európy žiadajú, aby jednu z vysokých funkcií zastával politík práve z tejto časti únie.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová pripustila, že požiadavka krajín strednej a východnej Európy na niektorý z popredných postov je pochopiteľná.

„Na každú regionálnu skupinu by sa mal brať ohľad, je ale tiež potrebné vziať do úvahy veľkosť danej krajiny,“ povedala kancelárka. Podľa nej však existuje závislosť medzi rozdelením rezortov v Európskej komisii a personálnym obsadením najvyšších úradov EÚ, a preto by sa malo o nich rozhodovať naraz.

Podľa Van Rompuya, ktorý stredajší summit zvolal, je „možno trochu nešťastné, ale rozhodne nie dramatické“, že sa teraz lídri únijných krajín nedokázali zhodnúť. Pripomenul, že v minulých týždňoch o personálnych otázkach viedol osobné aj telefonické konzultácie. „Došiel som k záveru, že ešte nie sme v bode, keď môžeme nájsť konsenzuálne riešenie celého personálneho balíka,“ vysvetlil.

Už pred summitom bolo zrejmé, že sa spor povedie o funkciu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku. Taliansko do funkcie presadzovalo svoju ministerku zahraničných vecí Federiku Mogheriniovú. Proti jej nominácii sa ale postavili predovšetkým krajiny strednej a východnej Európy, ktoré Mogheriniovú považujú za príliš ústretovú voči Rusku.

Predstavitelia dvadsaťosmičky tiež mali rokovať o tom, kto vystrieda v úrade „európskeho prezidenta“, teda stáleho predsedu summitov, Hermana Van Rompuya. Najčastejšie v tejto súvislosti padalo meno dánskej premiérky Helle Thorningovej-Schmidtovej, ktorá ale odmietla tvrdenie, že je kandidátkou na túto funkciu.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy