"Zostrelenie lietadla linky MH-17 je závažný medzinárodný incident. Je však nepravdepodobné, že bude mať jednoznačné priame následky. Je to vážne, veď hovoríme o zničení civilného lietadla s takmer 300 ľuďmi na palube,“ povedal pre Pravdu Paul Arnell, expert na medzinárodné právo z Univerzity Roberta Gordona v Aberdeene.
Podľa odborníka je to jednoducho preto, lebo sa dá očakávať, že politika zvíťazí na spravodlivosťou. "Útok na malajzijské lietadlo je bezpochyby nelegálny na základe národného aj medzinárodného práva. Situácia na Ukrajine je však príliš zložitá. Predstavuje náročný problém, ak hovoríme o zadržaní zodpovedných osôb či branie na zodpovednosť nejakej organizovanej skupiny alebo štátu. Úlohu v tom zohráva zapojenie sa Ruska, Ukrajiny, Organizácie Spojených národov a všeobecná impotencia medzinárodného práva,“ tvrdí Arnell.
Zatiaľ sa dá z pohľadu, kto by mohol byť za zostrelenie lietadla zodpovedný, pracovať v zásade s dvoma scenármi. Bol by to buď priamo štát, teda Rusko či Ukrajina. Alebo by to bol neštátny aktér, to znamená rebelanti na východnej Ukrajine, ktorých minimálne do istej miery podporuje Kremeľ. Z doteraz zverejnených informácií vyplýva, že pravdepodobnejšia je druhá možnosť.
"V každom prípade je vedomé zostrelenie civilného lietadla zločinom. Na východnej Ukrajine sa odohráva ozbrojený konflikt, ide teda o porušenie medzinárodného humanitárneho práva. Ak k zostreleniu došlo omylom, aj tak by sme mali zistiť, či to bolo v situácii, kde sa brali do úvahy všetky potrebné preventívne opatrenia. Hoci sa útočník mohol domnievať, že ide o vojenské lietadlo,“ povedal pre Pravdu Marco Sassòli, riaditeľ Katedry medzinárodného práva a medzinárodných organizácií na Ženevskej univerzite.
Geoffrey Corn, ktorý pracoval aj pre Generálnu prokuratúru amerického námorníctva, pripomína, že ak by šlo o neúmyselný čin, celý právny postup by sa ešte skomplikoval.
"Žaloba by si vyžadovala dôkaz, že lietadlo bolo plánovane napadnuté, alebo že išlo o rozhodnutie, ktoré malo kriminálny úmysel. Dá sa povedať, že keby sa ukázalo, že išlo o opodstatnený omyl, napríklad, že si niekto myslel, že to bolo útočiace lietadlo, nešlo by o kriminálny čin,“ vysvetľuje Corn, ktorý v súčasnosti vyučuje na Juhotexaskej právnej akadémii. Podľa neho z toho, čo doteraz o zostrelení lietadla vieme, sa nezdá, že by to bol omyl. "Pri takýchto tragédiách si však musíme počkať, kam nás zavedú fakty,“ pripomína expert.
"Keby bola útočníkom Ukrajina, okrem porušenia medzinárodného humanitárneho práva by šlo aj o nerešpektovanie dohôd o medzinárodnej leteckej prevádzke. V prípade, že je za tým Rusko, tak sa k spomenutému pridáva vážne narušenie ukrajinskej suverenity,“ objasňuje Sassòli, k čomu všetkému z pohľadu medzinárodného práva pri zostrelení lietadla došlo. "Ak to bol neštátny aktér, tak sa na neho vzťahuje to isté a zahŕňa aj Rusko, ktoré má kontrolu nad takými skupinami na východe Ukrajiny,“ dodáva expert. Podľa neho by sa mohli Kyjev a Moskva v tejto situácii obrátiť na Medzinárodnú humanitárnu vyšetrovaciu komisiu.
"Bolo by to však po prvý raz, čo by komisia skutočne fungovala,“ povedal Sassòli.
Čo sa týka verdiktu nad prípadným páchateľom, tak si Corn myslí, že by to mohla byť práca pre Medzinárodný trestný súd. Problémom tu však je, že ani Ukrajina, ani Rusku neratifikovali zmluvu o pristúpení k súdu.
"O postúpení prípadu pred spomenutú inštitúciu by mohla rozhodnúť Bezpečnostná rada OSN. Ak by sa to však týkalo Ruska, Moskva v nej má právo veta. Keby to súviselo s Ukrajinou, ani vtedy si nie som istý, že by to cez BR Spojených národov prešlo,“ vyhlásil Corn.
Expert tvrdí, že možného páchateľa by ešte mohli podľa národných zákonov krajiny stíhať v Rusku alebo na Ukrajine, ak by ho mali v moci. "A je ešte možnosť, že by sa krajiny, ktorých občania zahynuli, snažili postaviť pred súd tých, čo to vykonali. Museli by však dostať túto osobu či osoby do svojej jurisdikcie,“ uviedol Corn.