Po sto rokoch Tukydiova pasca nezmizla

Nebojujeme, ale obchodujeme. Nové technológie nám umožňujú byť takmer s každým v kontakte v reálnom čase. Dostať sa na "druhý koniec sveta“ je otázka dvoch, troch dní. Po sto rokoch od prvej svetovej vojny sa však náš svet možno zmenil menej, ako sa zdá na prvý pohľad.

27.07.2014 18:00
Wu Šeng-li, Greenert Foto: ,
Veliteľ čínskeho námorníctva Wu Šeng-li (vľavo) a americký admirál Jonathan Greenert na minulotýždňovom stretnutí v Pekingu. Niektorí pozorovatelia vyjadrujú obavy, že súperenie USA a Číny môže v budúcnosti viesť ku konfliktu podobnému prvej svetovej vojne z rokov 1914 až 1918.
debata (28)

"Argumentujeme, že veľmoci nebudú medzi sebou bojovať, pretože máme globalizáciu a sme ekonomicky prepojení,“ pripomenul pre Pravdu expert na medzinárodné vzťahy Christopher Coker z London School of Economics. "To isté sme tvrdili v roku 1913. Pozrite si knihu z tých čias od Normana Angella Veľká ilúzia. V nej argumentuje, že Británia a Nemecko sú od seba príliš finančne závislé, aby medzi sebou rozpútali vojnu,“ vysvetlil Coker.

A čo tak citát: Popíjajúc ranný čas si obyvateľ Londýna mohol telefonicky objednať najrôznejšie produkty z celého sveta, podľa toho, koľko ich chcel, a mohol očakávať, že mu ich čoskoro doručia pred dvere.

Opis súčasnosti? Nie. Takto podľa svetoznámeho ekonóma Johna Maynarda Keynesa vyzeral Londýn pred prvou svetovou vojnou. Keynes to napísal v roku 1919. Hospodársky rast Číny, ktorý sa premieta do jej ambícii na globálnej scéne. Ruské napínanie svalov, keď si Moskva vojensky prisvojila ukrajinský Krym. Teda územie inej krajiny, čo sa v prípade veľmocí nestalo už desaťročia.

Peking a Moskva menia svojím správaním medzinárodný poriadok a nie je jasné, ako na to bude v tejto chvíli stále dominantný Západ reagovať. Harvardský profesor Graham Allison je známy svojím slovným obratom Tukydiova pasca. Vychádza z diela starovekého gréckeho historika, ktorý opísal, ako sa do vojny dostali dve veľmoci. "Dramatický nárast moci Atén šokoval Spartu, pozemnú veľmoc na Peloponézskom polostrove. Strach presvedčil jej lídrov, že musia konať. Hrozby a odpovede na ne viedli ku konkurenčnému boju, potom konfrontácii a nakoniec konfliktu.“

Sparta proti Aténam v staroveku. Británia verzus Nemecko pred sto rokmi. Môže byť boj USA a Európy s Čínou a Ruskom proroctvom skazy našich čias? Coker upozorňuje na niektoré podobnosti s históriou.

"Rastúce veľmoci konfrontujú status veľmoci, ktorá možno stráca na sile. Číňania a Američania sa pretekajú v zbrojení, aby získali výhodu v kyberpriestore, vo vesmíre a na mori. Vidíme problémy s tým, komu má patriť územie. USA strácajú schopnosť byť medzinárodným policajtom, podobne ako Británia koncom 19. storočia. Úloha čínskej armády je do istej miery podobná tej nemeckej v roku 1914. Je mimo parlamentnej kontroly a čínski generáli neraz hovoria, že vojna je neodvratná,“ tvrdí Coker, ale pridáva aj dôvod na optimizmus. Je ním uvedomenie si toho, čo sa deje, a že história sa môže zopakovať.

"Americký šéf zboru náčelníkov štábov Martin Dempsey v roku 2012 vyhlásil, že hlavným cieľom USA musí byť, aby nepadli do Tukydiovej pasce,“ povedal Coker.

Ozveny prvej svetovej vojny stále počuť

"V politike viedla porážka Nemecka k nástupu krajnej pravice. Vojna vytvorila podmienky na revolúciu v Rusku, čo viedlo k vytvoreniu prvého socialistického štátu. Hoci politický radikalizmus nie je v Európe dnes taký viditeľný, má svoju dlhú históriu, ktorá sa tiahne 20. storočím,“ povedal o stom výročí prvej svetovej vojny britský historik Martin Hurcombe z Bristolskej univerzity.

Čo po sto rokoch pripomína prvú svetovú vojnu okrem spomienkových osláv?
V mnohých oblastiach života v Európe stále môžeme počuť ozveny prvej svetovej vojny. Európska únia sa zrodila z druhej svetovej vojny. Ale bol to aj výsledok širšieho historického konfliktu Francúzska a Nemecka. Za prvou svetovou vojnou stála aj rivalita Paríža a Berlína v Alsasku a Lotrinsku. Spomienka na oba konflikty bola za rozhodnutím Nobelovho výboru dať Európskej únii cenu za mier v roku 2012.

Je svetový konflikt stále niečo, čím by sme sa mali zaoberať?
Vojna a jej následky viedli k sociálnej, politickej a kultúrnej kríze, ktorá stále ovplyvňuje svet. V politike viedla porážka Nemecka k nástupu krajnej pravice. Vojna vytvorila podmienky na revolúciu v Rusku, čo viedlo k vytvoreniu prvého socialistického štátu. Hoci politický radikalizmus nie je v Európe dnes taký viditeľný, má svoju dlhú históriu, ktorá sa tiahne 20. storočím.

Ako sa prejavili ozveny vojny v kultúre a spoločnosti?
V týchto oblastiach sa zvýraznili trendy, viditeľné ešte pred vojnou. Tak ako v politike nevznikla radikálna pravica a ľavica z konfliktu, ale ten im pomohol. V Británii napríklad získali ženy čiastočné právo voliť. Počas vojny sa podieľali na práci v priemysle a v poľnohospodár­stve. Zápas o rovnaké práva existoval už pred vojnou, ale v prípade Británie ho konflikt urýchlil. Aj v kultúre sme už avantgardu poznali skôr. Získala si však popularitu ako výsledok vojny.

Prečo?
Modernizmus sa stal súčasťou široko akceptovanej kultúry. Konfrontoval racionálny, realistický pohľad, ktorý sa zdal vo svetle masakry nevhodný. Mnohí prestali veriť v myšlienku pokroku, že civilizácia smeruje k dokonalosti.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #1. svetová vojna