Sankcie postihnú ruskú ekonomiku, elity, ale aj obyčajných ľudí. Nakoniec vraj vzkypí vlna ľudového hnevu, ktorá zmetie režim, ten nevyhovuje Západu. A všetci budú šťastní, napísal ironicky v internetovom denníku Gazeta.ru ruský politológ Georgij Bovt. Či to myslia vážne, tak sú veľmi vzdialení tomu, aby Rusov pochopili, dodáva.
Čím viac kríza na Ukrajine skĺzava k naozajstnej vojne, tým viac stúpa obľuba ruského prezidenta. Možno to považovať za unikát v modernej politike, nepochopiteľný západnou mentalitou. Po 14 rokoch pri moci ale Putinova obľuba dosahuje vrchol.
Podľa prieskumu Gallupovho ústavu sú Rusi spokojní so všetkým, na čo sa sociológovia pýtajú. Nielen s Putinom, ale aj s vládou, s mierou osobnej slobody a stavom ekonomiky, akokoľvek balansuje ekonomika na hrane medzi stagnáciou a poklesom. Dokonca aj náš deravý volebný systém sa nebývalý počet občanov (takmer 40 percentám) zdá poctivý, píše Bovt. Putin za jediný rok získal 30 percent v rebríčku dôvery a jeho 83 percent vyzerá presvedčivo.
Sú potrebné aj tie najtvrdšie sankcie, aby vyvolali rozkol medzi vládnucimi činiteľmi a podkopali Putinovu podporu medzi obyčajnými ľuďmi? Predstava, že časť elity dotknutej sankciami začne reptať za vodcovým chrbtom a potom mu do chrbta vrazí nôž, sa mohla zrodiť len v racionálnej západnej hlave. V ruských podmienkach to nemusí fungovať.
V Rusku nie je alternatíva
Všetka opozícia bola vytlačená na okraj, je bezmocná. V dnešnom Rusku žiadna alternatíva nie je a nie je ju odkiaľ zobrať. Ak dôjde k niečomu, nebude to rotácia elít, ale ďalší prevrat, kultúrnej revolúcie v maoistickom zmysle. V dôsledku toho sa potom krajina bude ešte rýchlejšie rútiť do priepasti úpadku, poznamenáva politológ.
Terajšia vládnuca trieda bude až do konca stáť za Putinom. Nielen zo strachu z Putina, ale predovšetkým z obavy z príchodu temna. Na vyvolanie vzbury v elitách totiž chýba sila, odvaha, mozgy a aj tá najmenšia nádej na podporu verejnosti.
Skúsenosti iných autoritárskych režimov svedčia o tom, že vládnuca elita utrpí sankciami až ako posledná, napriek tvrdeniam západných analytikov. Západné sankcie sú v tomto zmysle len ukážkou pre západného voliča, žijúceho v mediálne zjednodušenom obrázku sveta o vlastnom odhodlaní potrestať „zlého chlapca“ za neposlušnosť. Je to prejav populizmu, ktorý ovláda celú svetovú politiku.
V Rusku tvárou tvár sankciám a vonkajšiemu tlaku nevznikne jednota špičiek a spodnej časti spoločnosti. Priepasť pretrvá. Prví nepristúpia na žiadne sebaobetovanie a sebaobmedzovanie kvôli solidarite, druhí budú tradične trpieť a šokujúcu sociálnu nerovnosť budú vnímať ako nemennú danosť ruského života.
S rolou poníženia sa Kremeľ nezmieri
Rus je historicky zvyknutý žiť v podmienkach obliehanej pevnosti. Vonkajší tlak na režim môže viesť k väčšiemu zomknutiu národa proti cudzej hrozbe. Do masového vedomia budú prenikať len tie najpohodlnejšie výklady udalostí, ktoré najviac zapadajú do obrazu sveta, v ktorom sú všetci proti nám. Za pár rokov môže Západ z Ruska urobiť krajinu natoľko antiamerickú a protizápadnú, že Sovietsky zväz bude vyzerať ako „kamarát do pohody“.
To je dosť krátkozraká stratégia. Čo bude po zvrhnutí Putinovho režimu? Chaos v jadrovej veľmoci a fašisti v Kremli? Priame analógie s Irakom či Líbyou asi nie sú na mieste, ale stojí za pozornosť, že zvrhnutie autoritárskych vodcov na pozadí politickej pustatiny s absenciou demokratickej kultúry viedlo k zrúteniu oboch štátov.
Politická hystéria má ale alternatívu. Namiesto tupého pritvrdzovania sankcií a hry na zhadzovanie ruského režimu (bez premyslenej stratégie východiska z takéhoto konfliktu) je potrebné rýchlo hľadať kompromis v ukrajinskej otázke, kde Rusku a jeho záujmom nemôže byť prisúdená úloha porazenej krajiny zahnanej do kúta. S takou ponižujúcou rolou sa nezmieri.