Možné zmeny budú závisieť, pochopiteľne, od krokov Moskvy v hlavných veciach – pričlenenie Krymu, postoj k separatistom na východe Ukrajiny, zostrelenie malajzijského lietadla.
Lídri členských štátov EÚ zdôrazňujú, že protiruské hospodárske opatrenia sú nevyhnutné. „Sankcie sa budú sprísňovať dovtedy, kým prezident Vladimir Putin nezmení prístup,“ povedal podľa stanice BBC britský premiér David Cameron. Je mu jasné, že ekonomické opatrenia pocítia členské krajiny únie, ale väčšia bolesť podľa neho zasiahne druhú stranu.
Hospodárske opatrenia Európskej únie
- Ekonomické sankcie proti Rusku by mali začať platiť od piatka. (Do 12. hodiny sa členské štáty EÚ ešte k nim môžu vyjadriť.) Písomná procedúra schvaľovania bola zvolená namiesto toho, aby sa musel zvolať mimoriadny summit únie.
- Na sankčnom zozname sa ocitne pravdepodobne 20 ruských firiem a najmenej 87 Rusov. Ešte by mohli byť pridaní minimálne štyria oligarchovia blízki prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorí ťažia z anexie Krymu a podnecujú destabilizáciu na východe Ukrajiny.
- Nové sankcie sa dotknú prístupu na finančné trhy, obchodu so zbraňami a dodávok vyspelých technológií pre ropný priemysel. Zasiahnuť majú aj obchod s tovarom dvojakého určenia pre civilný aj vojenský sektor.
„Rusko potrebuje Európu a USA viac ako oni jeho, takže sankcie budú pokračovať, kým sa nezačne správať ako civilizovaný štát,“ dodal Cameron. (Sankčnú politiku uplatňuje aj Washington, preto ho zmienil premiér.)
Podobne sa vyjadrila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Rovnako odkázala Putinovi, že na ťahu je on. „Sankcie EÚ sa môžu prehodnotiť, ale dodatočné kroky sú možné zároveň,“ citovala agentúra Reuters z jej stanoviska.
Prevláda v Bruseli názor, ktorý vyslovil Cameron – že Moskva má pocítiť väčšiu ujmu ako EÚ? „Rusko stratí v tomto roku 23 miliárd eur a v budúcom 75 miliárd. Členské štáty únie prídu v aktuálnom roku o 40 miliárd a v nasledujúcom o 50 miliárd,“ citoval server EUobserver nemenovaného diplomata, ktorý je oboznámený s dolaďovaným obsahom sankcií. Ak je to pravda, rozdiel v škodách nebude taký výrazný, ako naznačil britský premiér. V takom prípade by to bolo 8 miliárd v neprospech Ruska.
Moskva označuje sankcie za nezmysel a opakuje aj slová o vchode do slepej uličky. Keďže ich zavádza aj Washington, posiela odkaz za Atlantik: „Reálne straty z natoľko deštruktívnej a krátkozrakej línie budú pre USA veľmi citeľné,“ citovala agentúra ITAR-TASS z vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí.
Rezort diplomacie zatiaľ nespresnil, k akým odvetným opatreniam by mohla Moskva siahnuť. Dôrazne sa vyjadril aj námestník ministerstva Grigorij Karasin. Dal najavo, že či už v Bruseli, alebo vo Washingtone nebudú tvoriť ruskú politiku. „Nová vlna sankcií proti Rusku je kontraproduktívna a má cynický charakter. Je nezmyselné rozprávať sa s nami jazykom sankcií,“ upozornil Karasin podľa agentúry RIA Novosti.
Dá sa predpokladať, že Rusko prikročí k odvetným krokom. Ako o takmer istej veci o tom píše napríklad britský denník Financial Times. „Moskva pravdepodobne odpovie na sankcie vlastnými opatreniami, ktoré udrú na európsku ekonomiku,“ upozornili noviny, pričom očakávajú, že vzťahy medzi Západom a Ruskom budú v najbližších rokoch veľmi zložité. Financial Times podotkol, že obyvatelia EÚ by sa mali pripraviť dlhodobo na novú pozíciu k Moskve.
Zatiaľ sa dá iba špekulovať o tom, ako by Rusko mohlo hospodársky odpovedať. Portál Newsru napríklad naznačil, že Moskva by sa mohla rozhodnúť zastaviť dovoz limonád a tabakových výrobkov z Lotyšska s tým, že zákaz týchto dvoch tovarov by vážne poškodil ekonomiku tejto pobaltskej krajiny. Toto je, samozrejme, iba jeden malý príklad. Prevláda názor, že Rusko nebude už iba kritizovať západné sankcie, ale pripraví svoju dôraznú vecnú odpoveď.
Povedali o protiruských sankciách
- Angela Merkelová (nemecká kancelárka): „Zavedenie sankcií je nevyhnutné po tom, čo európski lídri opakovane dali Moskve najavo, že anexia Krymu a finančná a materiálna podpora separatistov na Ukrajine je neprijateľná. Teraz je na ruskom vedení, aby sa rozhodlo, či chce ísť cestou odstránenia napätia a spolupráce.“
- David Cameron (britský premiér): „Musíme udržať vyvíjanie tlaku na Rusko, kým sa nezačne správať ako civilizovaná krajina. Nejde nám o rozpútanie európskej vojny, nehľadáme vojenskú konfrontáciu, ale mali by sme využiť ekonomickú silu, ktorú máme, aby sme Rusku ukázali, že to, čo robí, je neakceptovateľné.“
- Sergej Lavrov (šéf ruskej diplomacie): „Politika sankcií proti Rusku je len okrajovo spojená s vyriešením situácie na juhovýchode Ukrajiny, má iné dlhodobé geopolitické úlohy… Západní partneri nám hovoria, že musíme zmeniť našu politiku, a kým to neurobíme, tak budú sankcie. Neviem, čo chápu pod takzvanými zmenami.“
- Sergej Rjabuchin (predseda rozpočtového výboru hornej komory ruského parlamentu): „Z pohľadu zdravého rozumu je to nezmysel. Nové sankcie však umožnia nášmu štátu lepšie rozvíjať vlastnú produkciu. Môžeme lepšie využiť domáce rezervy napríklad vo vývoji špičkových technológií, čo bude znamenať výhodu pre ruské hospodárstvo.“