Marina Chodorkovská podľahla onkologickému ochoreniu, ktoré priviedlo jej syna a šéfa Kremľa Vladimira Putina k nečakanej dohode o prezidentskej milosti. „Bola to ona, kto napokon za cenu svojej choroby dostal syna z väzenia. Bola to ona, kto si nedovolil umrieť, kým sa nepresvedčí, že je v úplnom bezpečí,“ napísala v nekrológu šéfredaktorka moskovského opozičného týždenníka The New Times Jevgenia Aľbacová.
Keď vlani tesne pred Vianocami Chodorkovského, bývalého ropného magnáta a Putinovho kritika, predčasne prepustili z trestaneckého tábora, jeho matka sa to dozvedela z rádia. „Je to pre mňa rovnaká novinka ako pre všetkých ostatných,“ povedala vtedy zaskočene pre Pravdu. Nerozumela tomu, prečo ho ihneď dopravili do Berlína, keď ona po absolvovanom liečení v nemeckej metropole bola už nejaký čas doma… Putinovo humanitárne zdôvodnenie, že milosť udelil pre vážnu chorobu matky odsúdeného, však potvrdila. „Žiaľ, v tomto prípade má pravdu,“ poznamenala.
Putin skrátil Chodorkovského bezmála jedenásťročný trest, ktorý mal vypršať 25. augusta 2014, iba o osem mesiacov. Keby to však nespravil, tak jediný syn strojnej inžinierky, ktorá po odchode do dôchodku spolu s manželom dvadsať rokov viedla Chodorkovským založené internátne lýceum pre siroty a deti z krízových oblastí, by sa už s matkou nikdy neobjal a nemohol by stáť pri jej smrteľnej posteli.
Zakladateľ ropnej spoločnosti Jukos bol vo dvoch procesoch odsúdený za hospodársku trestnú činnosť, on sám však rozsudky považoval za trest za jeho opozičnú politickú angažovanosť. Západ, ruská opozícia i Amnesty International ho uznávali za väzňa svedomia. Chodorkovskij roky odmietal požiadať Putina o milosť, lebo šéf Kremľa tvrdil, že by to znamenalo priznanie viny. Po tom, čo berlínski lekári vlani koncom leta u jeho mamy diagnostikovali metastázy, však povolil nemeckým diplomatom začať tajné vyjednávania.
Keď sa v novembri dozvedel, že už sa od neho nevyžaduje ako podmienka priznanie si viny, napísal Putinovi dva listy. Prvým bola stručná oficiálna žiadosť o milosť. „Je to fakticky jeden riadok: Prosím o oslobodenie od ďalšieho výkonu trestu, keďže z 10 rokov a 10 mesiacov som už bol v nápravných zariadeniach viac ako desať rokov,“ prezradil na predvianočnej berlínskej tlačovej konferencii. Druhý list bol osobný.
V ňom písal o zdravotných problémoch matky, o tom, že po prepustení na slobodu sa nechystá venovať politike ani biznisu a že sa nebude domáhať navrátenia zhabaných aktív jeho niekdajšej spoločnosti Jukos. Súčasťou dohody bolo zrejme aj to, že po okamžitom odchode do cudziny sa do vlasti tak skoro nevráti.
V troch obsiahlych rozhovoroch, ktoré Marina Chodorkovská v priebehu rokov poskytla Pravde, vždy vyjadrovala obavu, že s manželom sa synovej slobody nedožijú. Napriek tomu na neho netlačila, aby sa pred Putinom pokoril. A nevyčítala mu ani to, že hoci roku 2003 o svojom blížiacom sa zatknutí vopred vedel, neutiekol z krajiny ako mnohí iní oligarchovia. S trpkým úsmevom dodala, že v tom boli asi gény, lebo ani jej bohatí predkovia továrnici pred boľševikmi neutiekli do cudziny.
Chodorkovskij sa šéfredaktorke Aľbacovej priznal, že o detailoch dohody s Putinom nechcel verejne hovoriť najmä vzhľadom na svoju mamu. Tá však proti listom, ktoré musel napísať šéfovi Kremľa, nenamietala. „Či už to spravil, alebo nie, ja ho v každom jeho postupe podporujem,“ povedala pre Pravdu v deň, keď sa dozvedela o synovom omilostení.
