Americký prezident Barack Obama v piatok oznámil, že povolil cielené letecké údery v Iraku v prípade ďalšieho postupu islamistov. Spojené štáty podľa neho zasiahnu v prípade, že sa v ohrození ocitnú životy Američanov, ako aj tisícov civilistov, aby odvrátili genocídu. Ubezpečil však, že nepripustí opätovné zavlečenie USA do ďalšej vojny, americké bojové jednotky sa do Iraku nevrátia.
Foto: SITA/AP, Charles Dharapak
Tiež povolil zhadzovanie zásob civilistom, ktorí utiekli do hôr pred postupujúcimi radikálmi z organizácie Islamský štát. USA podľa prezidenta nemôžu zasahovať pri každej kríze vo svete, ale ani nemôžu zatvárať oči v situácii, keď sa nevinní ľudia môžu stať obeťami násilia v strašnom rozsahu. „Môžeme konať zodpovedne a opatrne, aby sme zabránili možnej genocíde,“ povedal.
Obamovo vyhlásenie nasledovalo až po tom, čo tri americké vojenské nákladné lietadlá v sprievode stíhačiek podľa agentúry AP bezpečne zhodili utečencom 20-tisíc litrov pitnej vody a 8-tisíc potravinových dávok. Zhodenie zásob sa odohralo v horách pri meste Sindžár, kde prežíva asi 40-tisíc členov náboženskej sekty jezídov. V prípade potreby sa zhadzovanie zásob má zopakovať.
Bojovníci zo skupiny, ktorá si hovorí Islamský štát, dobyli v poslednej dobe ďalšie tri mestá v blízkosti irackého Kurdistanu. Podľa OSN je na úteku 200-tisíc ľudí, vrátane desiatok tisíc kresťanov.
Ajatolláh vyzýva Iračanov na spoločný boj proti fundamentalistom
Duchovný vodca irackej šiitskej väčšiny v piatok opäť vyzval svojich krajanov, aby sa zjednotili a vzdorovali „veľkému nebezpečenstvu“ v podobe sunnitskej militantnej skupiny Islamský štát. Veľký ajatolláh Alí as-Sistání sa tak vyjadril v kázni z posvätného mesta Karbalá, ktorú predniesol jeho zástupca, pričom zodpovednosť za krízu v Iraku pripísal tamojším politikom. Tí podľa neho konajú sebecky a lipnú na svojich funkciách, čo je považované za odkaz šiitskému premiérovi Núrímu al-Málikímu, aby sa vzdal zámeru odslúžiť aj tretie funkčné obdobie. „Všetci Iračania by sa mali spojiť a intenzívnejšie čeliť tomuto veľkému nebezpečenstvu, ktoré ohrozuje ich súčasnosť i budúcnosť,“ odkázal ajatolláh, ktorý už dávnejšie kritizoval premiéra za neschopnosť zastaviť postup fundamentalistov. Tí v uplynulých mesiacoch obsadili veľkú časť krajiny a okrem domácich síl proti ním od piatku bojuje aj americké letectvo.
As-Sistání pochádzajúci z Iránu žije v meste Nadžaf južne od Bagdadu, pričom svoj dom opúšťa len zriedkavo a neposkytuje rozhovory. Pre irackých šiitov je hlboko uctievanou osobnosťou a jeho dávnejšie výzvy na ozbrojený odpor voči sunnitským povstalcom uposlúchli tisíce nasledovníkov.
Stíhačky štartovali z lietadlovej lode v Perzskom zálive
Hovorca Pentagonu John Kirby na Twitteri uviedol, že cieľom amerických úderov je podporiť kurdské jednotky, ktoré sa snažia zastaviť postup radikálov z Islamského štátu (IS). Kirby spresnil, že náletu sa zúčastnila dvojica stíhačiek F/A-18 Hornet. Piloti zhodili laserom navádzané bomby s hmotnosťou 500 libier (asi 227 kilogramov) na časť delostreleckej batérie a ťahač, ktorý ju prepravoval.
Foto: SITA, Bullit Marquez
O prvom americkom útoku na povstalcov z IS uviedol Pentagon len málo podrobností. Je známe je napríklad to, že stíhačky na misiu odštartovali z lietadlovej lode George HW Bush, ktorá je od júna v Perzskom zálive.
Bezpečnostná rada OSN v noci na piatok na mimoriadnom zasadnutí odsúdila útoky islamistov a vyzvala medzinárodné spoločenstvo na podporu irackej vlády a ľudu, ako aj k pomoci, ktoré by zmiernilo utrpenie ľudí postihnutých terajším konfliktom. Podľa agentúry Reuters ide o tretie vyhlásenie rady od začiatku ofenzívy Islamského štátu, ktorý je považovaný za ešte extrémistickejšie zoskupenie ako teroristická sieť al-Kajdá.
Islamisti postupujú od júna severným Irakom smerom k Bagdadu. V časti Iraku a Sýrie vyhlásili kalifát, ovládajú tiež veľké oblasti v západoirackej provincie Anbar.
Aerolinkám zakázali prelety nad Irakom
Americké letecké úrady v piatok zakázali miestnym aerolíniám, aby uskutočňovali prelety nad Irakom. Dôvodom je tamojšia zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v súvislosti s bojmi medzi irackou armádou a sunnitskou militantnou skupinou Islamský štát. Zákaz sa vzťahuje na všetky civilné lietadlá registrované v USA ako aj pilotov s americkými leteckými licenciami.
K opatreniu prichádza tri týždne po zostrelení stroja malajzijskej leteckej spoločnosti Malaysia Airlines nad východnou Ukrajinou. Deje sa tak tiež v čase, keď americké stíhačky začali bombardovať pozície Islamského štátu v Iraku.