Agentúra s odvolaním sa na sýrsku exilovú opozíciu napísala, že sa bojovníci miestnych kmeňov pokúsili zastaviť postup radikálov z organizácie Islamský štát (IS) v provincii Dajr az-Zaur.
Boje trvali niekoľko dní a podľa agentúry AP boli prvou revoltou miestneho obyvateľstva proti Islamskému štátu. Táto skupina, ktorá vyznáva striktný výklad islamu, obsadila tento rok sever Iraku a pred tým tiež niekoľko oblastí na severe Sýrie.
V Daj az-Zaur proti nej najaktívnejšie bojovali príslušníci kmeňa Šuajtát a vytlačili IS z troch dedín. Už vo štvrtok zabili 18 členov kmeňa na predmestí provinčného strediska Dajr az-Zaur. V nedeľu IS obsadil stratené mestá a dediny späť. Dvoch členov klanu bojovníci IS sťali a občanom mesta, kam ostatní ušli, dali ultimátum, aby „utečencov“ vydali. V inom meste ukrižoval IS dve osoby za údajnú spoluprácu s odpadlíkmi, ďalším dvom odsekli hlavy za rúhanie. Jeden zo stúpencov IS oznámil Reuters, že teraz sa žiadny iný kmeň neodváži IS vzdorovať.
Klan Šuajtát má asi 70-tisíc členov a podľa jeho zástupcov konflikt s IS začal, keď sa IS v júli zmocnil dvoch ropných polí. Jedno z nich je najväčšie v provincii a pre IS je významným zdrojom financií.
Kmeňový vodca cez víkend vydal video, na ktorom vyzýva ostatné kmene v severnej Sýrii, aby sa pripojili k boju proti IS. „Vyzývame ich, aby stáli pri nás, pretože nabudúce môže dôjsť na nich,“ povedal.
Islamisti dobyli iracké mesto Džalavlá, porazili Kurdov
Ozbrojenci z hnutia Islamský štát dobyli v pondelok skoro ráno mesto Džalavlá, ktoré sa nachádza 115 kilometrov severovýchodne od irackej metropoly Bagdad. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne policajné zdroje. Islamisti tam po týždňoch intenzívnych bojov porazili kurdské jednotky.
K obsadeniu mesta Džalavlá údajne došlo len jeden deň potom, čo tu samovražedný útočník zabil desať kurdských bojovníkov. Militanti tiež získali kontrolu nad ďalšími dvoma dedinami v okolí.
Irackí Kurdi sa snažia ťaženie islamistov zastaviť, bojujú ale s nedostatočným vybavením. Radikáli majú, naopak, k dispozícii najmodernejšie americké zbrane, ktoré zabavili z obsadených základní irackej armády.
Prezident autonómneho Kurdistanu Masúd Barzání v nedeľu požiadal medzinárodné spoločenstvo, aby im poskytlo zbrane, ktorými by mohli jeho ľudia čeliť náporu ozbrojencov. A nemenovaný americký činiteľ v pondelok pre agentúru AP uviedol, že Obamova administratíva zbrane Kurdom už začala dodávať. O aký typ zbraní ide, americký zdroj však nespresnil.
Američania kurdské jednotky podporujú aj cielenými náletmi na pozície islamistických ozbrojencov. V uplynulých dňoch americké stíhacie aj bezpilotné lietadlá zasiahli hneď niekoľko odpaľovacích zariadení, ale aj automobilov islamistov neďaleko metropoly irackého Kurdistanu Irbíl.
Kosovská polícia pozatýkala desiatky údajných moslimských žoldnierov
Kosovská polícia zatkla najmenej 40 ľudí počas operácie zameranej proti moslimským radikálom podozrivým z účasti v bojoch v Iraku a Sýrii, oznámila agentúra AP.
Stovky policajtov a príslušníkov špeciálnych jednotiek pri pondelkovom rannom záťahu podľa policajného hovorcu zabavili zbrane, muníciu a výbušniny na 60 miestach po celej krajine, a to vrátane mešít, zrejme slúžiacich k verbovanie regrútov do „svätej vojny“. Išlo o doteraz najväčší policajný zákrok proti podozrivým islamistom v Kosove.
Úrady vydesil rastúci počet kosovských Albáncov, ktorí sa pridali k radikálnym islamistom v Sýrii a Iraku. Na sociálnych sieťach sa snažia získať nasledovníkov. Najmenej 16 obyvateľov Kosova bolo podľa polície zabitých v Iraku a Sýrii.
Kosovskí Albánci sú v drvivej väčšine moslimovia. Albánsky expert Illir Kulla už pred rokom odhadol, že do Sýrie odišlo z Albánska, Kosova a Macedónska najmenej 300 Albáncov, aby tu podporili „svätú vojnu“.
Povstanie v Iraku je dôsledkom politiky Obamu, tvrdí Clintonová
Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová označila vzostup irackých povstalcov za dôsledok zlyhania americkej zahraničnej politiky v Sýrii. Podľa bývalej šéfky diplomacie v administratíve prezidenta Baracka Obamu nemali USA zostať bokom a mali vyzbrojiť opozíciu voči režimu sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada, čím by sa podľa nej zabránilo sformovaniu extrémistických síl v regióne. V nedeľu zverejnené vyjadrenia pravdepodobnej uchádzačky o prezidentský post vo voľbách o dva roky sú označované za snahu vymedziť sa voči Obamovi, ktorého zahraničnú politiku opoziční republikáni tvrdo kritizujú.
„Jedným z dôvodov mojich obáv z aktuálneho diania na Blízkom východe je sila džihádistických skupín, ktoré môžu zasiahnuť Európu a Spojené štáty. Džihádisti kontrolujú vládne územia, no nikdy tam nezostanú. Chcú postupovať ďalej. Dôvodom ich existencie je byť proti Západu, proti križiakom,“ povedala pre americký mesačník Atlantic Clintonová, ktorá v roku 2008 po tvrdom boji nakoniec prehrala súboj s Obamom o prezidentskú nomináciu.
Útoky na menšiny v Iraku musia byť potrestané, tvrdí Slovensko
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR prijalo s rozhorčením a zdesením informácie o útokoch ozbrojených militantov tzv. Islamského štátu na severe Iraku proti etnickým jezídom. „Páchatelia týchto činov nesmú uniknúť spravodlivosti a musia byť za svoje zločiny potrestaní,“ uviedol rezort diplomacie v tlačovom vyhlásení.
Slovenský rezort diplomacie apeluje na všetky strany, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a zabezpečili prístup humanitárnej pomoci. „Vyzývame irackú vládu a medzinárodné spoločenstvo na prijatie opatrení na zastavenie útokov proti náboženským a etnickým menšinám v Iraku,“ uviedlo ministerstvo s tým, že oceňuje promptnú reakciu Francúzska, Veľkej Británie a Spojených štátov pri poskytnutí humanitárnej pomoci skupine jazídov ukrývajúcich sa pred útokmi v pohorí Sindžár.
„Oceňujeme zásah USA, ktorý pomáha odvrátiť ďalšie útoky na civilistov,“ dodáva rezort. Podľa slovenskej diplomacie dokáže irackú krízu riešiť len politicky silná a jednotná, širokospektrálna demokratická vláda, vyvážene vytvorená z predstaviteľov šiítov, sunitov a Kurdov."