Z oboch miest, kde sa vedú boje medzi armádou a separatistami, prichádzajú správy, že civilisti sa ocitajú na hranici prežitia. „Obchody sú prakticky zatvorené, lekárňam chýbajú lieky,“ napísala agentúra RIA Novosti. „Nefungujú banky, nevyplácajú sa mzdy, penzie a sociálne dávky,“ upozornila agentúra ITAR-TASS a dodala, že ľuďom sa vyčerpávajú zásoby základných potravín. Mŕtvych zakopávajú do záhrad, lebo pohrebníctva sú mimo prevádzky.
Rukojemníci bojov
Zúfalú situáciu potvrdzujú aj zistenia pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). „Kontaktné osoby v Luhansku uviedli, že mesto je bez pokrytia mobilným telefónnym signálom,“ uviedla OBSE s tým, že obyvatelia sa čoraz ťažšie dostávajú k jedlu.
V Luhansku žilo pred vypuknutím bojov viac ako 420-tisíc ľudí. Radnica tvrdí, že ich zostalo štvrť milióna. „Väčšinou sú to dôchodcovia a rodiny s deťmi – tí, ktorým chýbajú prostriedky, aby odcestovali z mesta, alebo nemajú kam odísť, a tak sa stali rukojemníkmi ozbrojených konfliktov,“ citovala ITAR-TASS z vyhlásenia luhanskej radnice.
Moskva tvrdí, že vláda v Kyjeve nerobí nič, aby zmiernila ťažkú situáciu. Ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin vyhlásil, že to platí dokonca aj o deťoch v sirotincoch: „Pokusy povstalcov vyviezť ich z nebezpečnej zóny hodnotí Ukrajina ako únos. V jednom prípade pritom ide o ťažko choré deti, ktoré by v Rusku dostali kvalifikovanú pomoc,“ posťažoval sa podľa RIA Novosti.
Z Moskovskej oblasti vyrazil konvoj s pomocou
V tejto neúnosnej situácii v pondelok Kyjev odsúhlasil humanitárnu misiu pod vedením Červeného kríža vo východoukrajinskom Luhansku. Akcia sa má uskutočniť v spolupráci s Ruskom, Európskou úniou, Nemeckom a ďalšími krajinami. Kremeľ ešte predtým oznámil, že v spolupráci s Medzinárodným výborom Červeného kríža hodlá na východnú Ukrajinu vyslať humanitárny konvoj. Konvoj vyrazil z Moskovskej oblasti v noci na utorok. Konvoj 280 nákladných automobilov s dvoma tisícmi ton humanitárneho nákladu pre východnú Ukrajinu vypravilo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie. Nákladné automobily vezú potraviny, lieky a zdravotnícke potreby a mobilné elektrické generátory, uviedla agentúra ITAR-TASS.
Humanitárny spor
Michelle Massonová, zástupkyňa MVČK na Ukrajine, poznamenala, že je vítaná akákoľvek humanitárna činnosť, no upozornila, že musí spĺňať požiadavky neutrality, nestrannosti a nezávislosti. Ukrajina aj Západ podozrievajú Rusko, že pomoc civilistom s medzinárodným prispením, ktorú si Moskva predstavuje tak, že bude prúdiť cez rusko-ukrajinské hranice, môže v skutočnosti viesť k vyhroteniu konfliktu. Obávajú sa, aby humanitárny koridor nebol využitý na dodávky zbraní povstalcom a hlavne aby sa doň zapojili ruskí vojaci, čo by vlastne znamenalo inváziu na Ukrajinu.
Lídri západných mocností varovali Putina, že akýkoľvek prienik pod zámienkou humanitárnej akcie by bol neospravedlniteľný a nelegálny. Vyplynulo to z reakcií prezidenta USA Baracka Obamu, britského premiéra Davida Camerona a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Západ zároveň vystríha Moskvu, že by sa musela pripraviť na nový balík prísnych sankcií.
Putinova dilema
Otázne je, či by Putin riskoval jednostrannú akciu na pomoc civilistom prípadne aj s bočnými úmyslami. Čiže eskaláciu s hrozbou sankcií. Alebo v opačnom prípade, či sa bude prizerať, ako ukrajinská armáda rozpráši proruských povstalcov.
Dá sa len špekulovať, čo znamenajú dôležité signály – je to skutočná príprava na zásah, alebo len demonštrácia sily bez reálnych plánov? Ruskí vojaci totiž nacvičovali mierotvornú operáciu na území iného štátu a ďalší sa chystajú na manévre, kde si otestujú výsadok a boj na pôde neznámeho nepriateľa. „Neďaleko hraníc s Ukrajinou sa podľa západných odhadov nachádza 20-tisíc až 60-tisíc ruských vojakov,“ podotkol denník Nezavisimaja gazeta v súvislosti s úvahami o prípadnej intervencii.