Doraziť k nim by mali dnes alebo najneskôr vo štvrtok. Rusko nalieha, že bezodkladné rozdanie potravín, spacákov a elektrických generátorov je pre mnohých otázkou života a smrti. Kyjev sa však ponáhľať nebude. Podľa ukrajinských médií sa „darovanému koňovi chce poriadne pozrieť na zuby“.
Kyjev potvrdil, že na územie východnej Ukrajiny, kde vládne sily zvierajú v obkľúčení ozbrojených separatistov, ruský konvoj nevpustí. „Kým sa nerozhodne o množstve, účele a trase dodávky, tak sa (konvoj na východe Ukrajiny) neobjaví,“ vyhlásil hovorca ukrajinskej bezpečnostnej rady Andrij Lysenko, podľa ktorého by tieto záležitosti mali v priebehu týždňa dohodnúť experti Medzinárodného výboru Červeného kríža.
„Náklad (na hranici) preloží na iné kamióny Červený kríž,“ oznámil poradca ukrajinského prezidenta Valerij Čalyj. „Nepovolíme nijaký sprievod príslušníkov ruského ministerstva pre mimoriadne situácie alebo armády. Všetko bude pod kontrolou ukrajinskej strany,“ dodal.
Ukrajina si už predtým vyhradila, že náklad bude môcť prekročiť jej hranice s Ruskom len tam, kde ich nemajú pod kontrolou povstalci. Proruskí ozbrojenci ovládajú asi sto kilometrov dlhý pohraničný úsek pri Luhansku, druhom najväčšom meste Donbasu. Ukrajinským silám sa však samotné mesto darí blokovať a tento týždeň prerušili jeho spojenie s metropolou oblasti Doneckom.
Povstalci z oboch obliehaných miest už dlhšie vysielajú prosby o pomoc z Ruska, bez ktorej sa vraj už dlho neudržia. Z miliónového Donecka a takmer polmiliónového Luhanska už veľká časť obyvateľov ušla. Tí, ktorí ostali, čelia humanitárnej kríze. Luhansk, kde zostalo asi štvrť milióna ľudí, je už desať dní bez dodávok elektriny, vody a telefonického spojenia, oznámila včera miestna radnica. Podľa nej v tých málo obchodoch, ktoré ešte nezavreli, dostať len chlieb a iné najzákladnejšie potraviny.
Kyjev pripúšťa, že v oblasti postihnutej bojmi, kde žije do štyroch miliónov ľudí, civilné obyvateľstvo trpí. „Pomoc potrebujú hlavne nemocnice, jasle, škôlky a internáty,“ povedal ukrajinský exprezident Leonid Kučma, ktorý o dodávke humanitárnej pomoci vyjednával s predstaviteľmi Ruska i separatistov. „Ani jediný gram by však nemali dostať ozbrojenci,“ dodal.
Kučma oznámil, že podľa dohody by humanitárny náklad mal prekročiť hranice v Charkovskej oblasti a to pod záštitou nielen Červeného kríža, ale aj pozorovateľov OBSE. Odtiaľ má smerovať do Luhanska, kam vyšlú svoju pomoc aj ukrajinská vláda, EÚ a USA. Hovorca Lysenko však spomínanú trasu spochybnil, keď povedal, že je „iba orientačná“.
Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
Kyjev, Brusel i Washington varujú Moskvu, aby sa nepokúšala humanitárnu pomoc zneužiť ako pláštik na vojenský zásah ruskej armády na Ukrajine. Hovorca Kremľa také úvahy označil za absurdné. Kyjev však tvrdí, že Rusko pri ukrajinských hraniciach sústredilo asi 45-tisíc vojakov pripravených na inváziu. NATO upozornilo na „vysokú pravdepodobnosť“ vtrhnutia ruských jednotiek, ktoré by pod zámienkou odvrátenia humanitárnej katastrofy Moskva rada nasadila ako „mierové sily“. Približne tisíc Rusov, ktorí sprevádzajú humanitárny konvoj, by podľa niektorých úvah mohli byť ich predvojom.
„Musíme byť krajne opatrní,“ nabádal v utorok Západ šéf francúzskej diplomacie Laurent Fabius. Aj francúzsky prezident François Hollande v telefonickom rozhovore so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom vyjadril „značné znepokojenie“ nad „ruskou jednostrannou misiou“.
Šéf Bieleho domu Barack Obama ukrajinského prezidenta telefonicky ubezpečil, že USA by akúkoľvek ruskú angažovanosť na Ukrajine uskutočnenú bez súhlasu Kyjeva považovali za „neprijateľné porušenie medzinárodného práva“.
Nervozitu v Kyjeve stupňuje skutočnosť, že v stredu, čiže v čase, keď už konvoj bude na ukrajinských hraniciach, má na Ruskom anektovanom Kryme so zásadným prejavom vystúpiť prezident Putin. Viacerí kyjevskí pozorovatelia varujú pred možnou provokáciou načasovanou práve na tento prejav.
Po predpokladaných zádrhoch s odovzdaním humanitárnej pomoci by sa podľa nich ruská kolóna mohla otočiť a s argumentom, že ide o záchranu životov, by mohla do Donbasu preniknúť cez hraničný priechod kontrolovaný povstalcami.
Podľa komentátora ruskej redakcie BBC Artioma Krečetnikova by konvoj, ktorý by vstúpil na územie Ukrajiny bez súhlasu Kyjeva, bol jednoznačne trójskym koňom. „A kde je záruka, že súčasne neprivezú zbrane a muníciu,“ pýta sa. „Na to, čo sa stane, ak čo len jedného člena sprievodu konvoja porania alebo zabijú, čo v bojových podmienkach nemožno vylúčiť, radšej ani nemyslieť,“ dodal.
Šéf rádia Echo Moskvy, známy liberál Alexej Venediktov, v úvahách zašiel ešte ďalej. „Čo to bude, ak nie casus belli (dôvod na vojnu), ak sa ruský humanitárny konvoj stane terčom útoku?“ varoval na sociálnej sieti.