Objaviť sa preto môže aj mimo západnej Afriky. Neznamená to, že ebola sa zmení na globálnu epidémiu. Ochorenie sa prenáša stykom s telesnými tekutinami nakazeného, nie obyčajným dotykom alebo vzduchom. Úmrtnosť na ebolu však môže byť až 90-percentná.
Času je málo
"Šírenie nákazy prekonáva zdroje, ktoré máme k dispozícii. Svet si uvedomuje a snaží sa to dobehnúť. Chce to čas. A ten práve nemáme,“ povedal pre Pravdu Daniel Bausch, odborník na infekčné ochorenia z Tulaneovej univerzity v New Orleanse, ktorý nedávno navštívil Sierru Leone.
Podľa experta je hrozba, že sa ebola rozšíri ďalej po západnej Afrike, mimoriadne reálna. "Bol by to vážny problém,“ pripomína Bausch. "Môžu sa vyskytnúť aj takzvané prenesené prípady, teda, že niekto zavlečie vírus ďalej ako pasažier v lietadle,“ hovorí odborník.
Je to prípad Nigérie, kde sa ebola objavila po tom, čo do Lagosu priletel nakazený muž z Libérie. Patrick Sawyer v nemocnici zomrel. Mŕtva je aj zdravotná sestra, ktorá sa o muža starala, a tiež jeho sprievod. Nakazil sa aj doktor. Celkovo hlási Nigéria jedenásť podozrivých prípadov eboly. Nákaza sa však obmedzila na nemocnicu, v ktorej pacient bol. Jeho spolucestujúci ani posádka lietadla chorí nie sú.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) minulý týždeň vyhlásila v súvislosti s ebolou medzinárodnú pohotovosť. Európske štáty odporučili občanom necestovať do krajín, kde zúri nákaza. Lety tam zrušili aj niektoré spoločnosti. Na viacerých letiskách v západnej Afrike kontrolujú skenery teplotu pasažierov a cestujúci vypisujú dotazníky, kde boli a s kým prišli do styku. Americké Centrum pre kontrolu chorôb je na prvom, najvyššom stupni pohotovosti.
"Ak by sa aj ebola dostala ďalej do sveta, nie je veľmi pravdepodobné, že k jej prenosu dôjde v krajinách, kde je dobrá zdravotná infraštruktúra a kde zdravotnícky personál používa bežné postupy, ktoré obmedzia kontakt s krvou a ostatnými telesnými tekutinami,“ tvrdí Bausch.
Podobne sa pre Pravdu vyjadril aj Benjamin Neuman, virológ z univerzity v Readingu. "Ako šírenie ochorenia pokračuje, najpravdepodobnejšie je, že ebola sa dostane mimo západnej Afriky tak, že domov pricestujú zahraniční pracovníci, ktorí sa nakazili. Už sme boli svedkami troch takýchto prípadov,“ uviedol Neuman. "Bezpečne však o nich bolo postarané, nikto ďalší sa nenakazil. Máme nemocnice, monitorujeme situáciu a v Európe sú spôsoby, ako riešiť prípady, aj keby sa niekto nakazený ebolou objavil. Je pravdepodobné, že s infekciou by sme si rýchlo poradili bez toho, aby sa vírus rozšíril,“ povedal Neuman.
Liek Zmapp
Tri prípady, ktoré odborník spomenul, sú dvaja Američania a jeden Španiel. Všetkých previezli chorých z oblasti zasiahnutou ebolou. Američanov liečia v Atlante, zatiaľ žijú. Španielsky kňaz Miguel Pajaes, ktorý sa nakazil v Libérii, zomrel 12. augusta v Madride.
Traja chorí dostali experimentálny liek Zmapp. Nie je však jednoznačné, či skutočne zabral, hoci dvaja pacienti prežili.
"Liek sa získava tak, že sa nechajú bunky v slezinách myší reagovať na vírus eboly. Potom sa takzvane humanizujú s ľudskými B-bunkami a následne sa nechajú vyšľachtiť v produkčnom systéme listov tabaku. Vznikne účinný proteín, genetická informácia, ktorú je možné využiť na výrobu lieku,“ uviedol pre aktualne.cz Roman Chlíbek, šéf katedry epidemiológie Univerzity v Hradci Králové.
Testy lieku na opiciach boli pomerne úspešné, nie sú však stále preskúmané prípadné vedľajšie účinky. WHO oznámila, že za súčasných okolností je etické liek použiť. Experti však pripomínajú, že Zmapp nie je záchranou pri terajšej epidémii eboly.
"Tento liek aj niektoré ďalšie vyzerajú sľubne. Je však potrebné urobiť veľké množstvo krokov, kým sa dostaneme k tomu, že liek bude bežne dostupný,“ upozornil Bausch. "Zmapp ešte neprešiel všetkými procesmi, ktoré by mali ukázať, či je bezpečný a účinný v prípade ľudí. K dispozícii je len veľmi malé množstvo. Snažíme sa urýchliť celý proces, ako je to len možné, ale nie je to jednoduché,“ vysvetlil expert.
"V prípade Zmapp sa zdá, že ide o celkom zaujímavú možnosť liečby, ktorá za súčasnej situácie ponúka množstvo nádeje,“ tvrdí aj Neuman. "Dosť pripomína iné zdravotné postupy, takže by pravdepodobne mohol byť bezpečný. Najefektívnejší je však Zmapp hneď po nakazení. Čas, ktorý prejde od tohto momentu, až kým sa u pacienta začnú prejavovať príznaky, môže byť dva až tri týždne. Ebole to dáva náskok. Zmapp je nádejou pre budúcnosť. Je nepravdepodobné, že ho bude k dispozícii dostatok, aby mal nejaký vplyv na nákazu, s ktorou bojujeme. Ebolu sa podarí zvládnuť tak ako vždy v minulosti opatreniami verejnej zdravotnej starostlivosti, ako sú karanténa nakazených ľudí,“ myslí si Neuman.
Ako mor v stredoveku
Izolovanie nemocných, boj so strachom a zlepšená hygiena a zdravotnícka starostlivosť tak zostávajú hlavnými zbraňami proti ebole. Postihnuté krajiny už vyhlásili stav ohrozenia a nasadili na karanténu chorých aj armádu. Vytváranie akýchsi sanitárnych kordónov sa však stretlo s kritikou.
"Môže to fungovať. Nedá sa však vylúčiť, že to bude zlé, ak neuplatníme etický prístup,“ povedal pre denník Irish Times Martin Cetron, odborník na karanténu z amerického Centra pre kontrolu chorôb. "Nežijeme už v časoch, keď sme len nechali chorobu vyzúriť sa a tak sa skončila. Len čo dostaneme prípad pod kontrolu, mali by sme uvoľniť reštriktívne opatrenia,“ myslí si Cetron.
História smrtiaceho vírusu ebola
- Prvý prípad sa vyskytol v roku 1976 v obci Yambuku v Kongu (vtedajšie Zaire). Muž s horúčkou prišiel do nemocnice, kde mu zdravotná sestra dala injekciu s chinínom, lebo sa domnievala, že má maláriu. Chorý čoskoro zomrel. Dedinčania prišli do styku s mŕtvolou, keďže nebožtíka pochovávali v súlade s tradíciami. Väčšina vidiečanov zomrela.
- Úmrtnosť na ebolu dosahuje 50 až 90 percent. V spomínanom prvom prípade v roku 1976 sa infikovalo 318 ľudí, 280 z nich podľahlo vírusu. O rok neskôr v Sudáne zomrelo 151 pacientov z 284 nakazených.
- V roku 1979 sa ebola opäť objavila v Sudáne (34 infikovaných, z toho 22 mŕtvych). Vážny výskyt tohto vírusu bol po dlhšej prestávke v dvoch vlnách v období 1996 – 1997 v Gabone (celkovo zomrelo 66 osôb z 97 nakazených).
- Najväčší výskyt eboly pred súčasnou epidémiou bol v rokoch 2000 – 2001 v Ugande, kde neprežilo 224 zo 425 infikovaných. Spomedzi ďalších vyčnieva najviac rok 2007 v Kongu, keď neprežilo 187 z 264 chorých.
- Príznaky sa prejavujú tak, že človek cíti najprv hlavne slabosť a bolesti svalov, hlavy a krku. K náhlej horúčke sa pripojí zvracanie s hnačkou; začínajú zlyhávať obličky a pečeň a dochádza aj k vnútornému krvácaniu.
- Príznaky sa môžu objaviť 2 – 21 dní od nákazy. Ebola sa prenáša krvou, výlučkami a telesnými tekutinami chorého. Ľahko sa môžu infikovať zdravotníci, ktorí nepoužívajú ochranné pomôcky.