Pri ruskej pohraničnej dedine Doneck, ktorá leží asi osem kilometrov od hraničného prechodu, rokovali zástupcovia MVČK s ukrajinskými colníkmi a pohraničníkmi a s ruským sprievodom humanitárneho konvoja. „Dohovárali dodávku humanitárnej pomoci a spôsob, akým colná a pohraničná kontrola prebehne,“ uviedla Balzamovová podľa ruskej agentúry ITAR-TASS.
Z vyhlásenia delegátky MVČK vyplynulo, že Rusko zatiaľ poskytlo len všeobecný zoznam nákladu, ktorý je v kolóne 262 kamiónov uložený. Ukrajinské colné orgány okrem toho nechcú obsah vozidiel uznať ako humanitárnu zásielku a odmietajú vpustiť konvoj na svoje územie, povedala Balzamovová. Príčiny tohto stanoviska nevysvetlila.
Ruské ministerstvo zahraničia v sobotu ukrajinský postup ostro kritizovalo. „Kategoricky odmietame zákerné prekrúcanie faktov,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. „Vyrábajú sa rozprávky o tom, že Rusko neposkytlo informáciu o obsahu kamiónov, že odmieta prepraviť humanitárnu pomoc cez prechody kontrolované Ukrajinou. Kyjev sa snaží dosiahnutú dohody zmeniť,“ upozornilo ministerstvo.
Moskva zároveň obvinila ukrajinskú armádu, že vydala rozkaz na útok na trasu, po ktorej má humanitárna kolóna do Luhansk cestovať. „Kyjev nesie priamu zodpovednosť za zhoršujúcu sa humanitárnu krízu. Dodávku ruskej pomoci chce Ukrajina zmariť,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničia.
MVČK medzitým mobilizuje svoje štáby v snahe spor rozriešiť. K rusko-ukrajinskej hranici dorazil stály predstaviteľ Červeného kríža v Moskve Pascal Cuttat, v Donecku pracuje štáb MVČK pod vedením Balzamovovej.
V Kyjeve do piatku pracoval európsky operačný šéf Červeného kríža Laurent Corbaz, začiatkom týždňa sa má presunúť do Moskvy. Podľa zhodného názoru všetkých zúčastnených je síce rokovanie na hraniciach dôležité, rozhodnutie ale musí padnúť v Kyjeve a Moskve.
Ruský konvoj vyvoláva čoraz viac otázok
Ruské ťahače sú tak stále zaparkované na poli pri ruskej pohraničnej obci Doneck. Ich misia, ktorú aj množstvo ruských médií označuje za záhadnú, vyvoláva množstvo otáznikov. Nejasná bola trasa kolóny, ktorá mala pôvodne namierené do ukrajinského Charkova, meniace sa údaje poskytujú ruské úrady aj o počte kamiónov a váhe nákladu. Pôvodne mal údajne 2-tisíc ton, teraz sa údaj znížil na 1 800 ton.
Foto: SITA/AP, Pavel Golovkin
Veľká časť vozidiel je navyše podľa svedectva západných novinárov poloprázdna a jasné vysvetlenie novinári nedostali. Pôvodne ruské úrady tvrdili, že na korbe ťahačov musí zostať voľné miesto pre prípad, že sa niektorý automobil pokazí a náklad bude musieť byť preložený. V sobotu sa objavila informácia, že plne naložené vozidlá by nezvládli kopcovitý terén. Vodiči ruských Kamazov zase tvrdia, že ich vozidlá sú úplne nové a veľkú záťaž by nezvládli.
Ukrajinská armáda vraj nebude ohrozovať ruský konvoj na jeho ceste
Ukrajinská armáda nebude ostreľovať trasu od ruských hraníc po Luhansk, po ktorej má obliehanému mestu viezť humanitárnu pomoc kolóna ruských nákladných vozidiel. V kyjevskej televízii to v sobotu vyhlásil zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Valerij Čalyj.
Zastavenie paľby vraj sľubovali aj vzbúrenci, žiadne presnejšie informácie ale od nich Kyjev nemá.
Foto: SITA/AP, Sergei Grits
Po vybavení colných formalít, ktoré však od príchodu kolóny k hraniciam nijako nepokročilo, sa má konvoj vypraviť z pohraničného prechodu Izvaryne do Luhanska vzdialeného asi šesťdesiat kilometrov.
Veľká časť trasy prechádza povstaleckým územím, kontrolný post ukrajinskej armády je až v obci Novosvitlivka na východnom predmestí Luhanska. Samotné mesto je pod kontrolou vzbúrencov.
V ukrajinských i ruských médiách sa objavujú správy o tom, že konvoj, ktorý má byť bez ozbrojenej ochrany, by sa mohol stať terčom ostreľovania. Povstalci už ohlásili incident, pri ktorom bolo údajne niekde pozdĺž cesty zadržané diverzné komando ukrajinskej armády. Jeho členovia chceli vraj konvoj napadnúť a zo zodpovednosti za útok obviniť separatistov.
Situáciu s konvojom má odblokovať nedeľná ministerská schôdzka v Berlíne, na ktorej sa majú zísť ministri zahraničia Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny. Šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier v sobotu denníku Bild povedal, že rokovanie by malo skoncovať s ozbrojenou konfrontáciou a otvoriť cestu pre distribúciu humanitárnej pomoci.
Proruskí povstalci dostali posily z Ruska, do bojov nasadili tanky
Proruskí povstalci na východe Ukrajiny ohlásili prísun nových posíl z Ruska. Novovymenovaný šéf samozvanej doneckej vlády Alexandr Zacharčenko na tlačovej konferencii v Donecku vyhlásil, že v kľúčovej etape bojov bolo nasadených veľa nových bojovníkov „vycvičených na území Ruskej federácie“. Z rezerv vraj vzbúrenci do boja proti armáde nasadili veľké množstvo ťažkej vojenskej techniky.
Podľa Zacharčenka vzbúrenci v kritickej fáze bojových operácií vyslali do boja 30 tankov a 120 obrnených transportérov. Kde túto bojovú techniku získali, donecký „premiér“ neuviedol. Naznačil, že posily operujú v bojoch v Donecku a na prístupových cestách k Luhansku.
V spravodajstve západných médií z rusko-ukrajinského pohraničia sa v piatok objavili informácie o prejazde kolóny ruských bojových vozidiel na ukrajinské územie. Informáciu potvrdilo aj ukrajinské armádne velenie, Rusko správy o konvoji obrnených transportérov a tankov poprelo.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v piatok oznámil, že časť ruskej kolóny bola na ukrajinskom území zničená.
Informáciu prezidenta v sobotu potvrdil jeho hovorca Jurij Lucenko. „Zo zákerne vyslanej kolóny 70 vozidiel s ruskými identifikačnými znakmi zostala hromada šrotu,“ uviedol na svojom twitterovom účte. „Zásah raketou je pre nepozvaných hostí pádnym argumentom.“
Hovorca ukrajinskej protipovstaleckej operácie Andrij Lysenko v sobotu v Kyjeve oznámil, že povstalci sa v noci znovu pokúsili získať stratené pozície okolo cesty spájajúcej Luhansk s hraničným prechodom Izvaryne. Armáda ale svoje postavenie ubránila a otvorila ďalšie trasy k postupu na Luhansk, povedal Lysenko.
Kyjev varoval západných novinárov pred postihom ruskej polície
Ukrajina v sobotu varovala západných novinárov pôsobiacich v ruskom pohraničí pred nebezpečenstvom, ktoré im údajne hrozí zo strany ruskej polície. Žurnalisti by sa vraj mohli ľahko ocitnúť v cele s obvinením zo špionážnej činnosti, ak budú fotografovať ruskú bojovú techniku a príslušníkov ruských jednotiek.
Foto: Reuters, MAXIM SHEMETOV
Hovorca ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrij Lysenko na tlačovej konferencii v Kyjeve ocenil aktivitu západných korešpondentov, ktorým sa podarilo zachytiť pohyb ruskej vojenskej kolóny smerujúcej do ukrajinského vnútrozemia.
V noci na piatok konvoj prekročil ukrajinské hranice, neskôr bola podľa tvrdení Kyjeva jeho časť ukrajinskou raketovou paľbou zničená. Podľa Lysenka bola vyradená veľká väčšina ruských bojových vozidiel.
Podobné presuny ruských posíl cez hranice sú však podľa ukrajinského hovorcu každodennou záležitosťou. Tentoraz táto udalosť vyvolala veľký rozruch zrejme preto, že ju zaznamenali západní novinári.
„Západní korešpondenti sa na vlastné oči mohli presvedčiť o správaní ruských vojakov a začali si klásť otázku, prečo k tomu dochádza,“ poznamenal hovorca.
Ich pátranie ale podľa Lysenka môže byť nebezpečné. „V ruskej pohraničnej Rostovskej oblasti budú všetci ľudia, ktorí fotografujú vojenské objekty, označení za špiónov,“ varoval Lysenko.
Ukrajinský prezident Porošenko telefonoval s Bidenom a Merkelovou
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v sobotu telefonicky hovoril s americkým viceprezidentom Joeom Bidenom a s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Všetci sa zhodli na neprijateľnosti ruskej vojenskej podpory proruským separatistom na východe Ukrajiny.
Biden v rozhovore s Porošenkom súhlasil s názorom, že ruské vojenské aktivity na východe Ukrajiny sú v rozpore s proklamovaným prianím Moskvy zlepšiť humanitárnu situáciu v oblasti, informoval Biely dom.
„Obaja lídri sa zhodli, že vyslanie vojenských kolón cez hranice na Ukrajinu a pokračujúce poskytovanie moderných zbraní separatistom z Ruska je v rozpore s akýmkoľvek prianím zlepšiť humanitárnu situáciu na východnej Ukrajine,“ uviedol Biely dom.
„Obaja lídri opätovne potvrdili svoju podporu diplomatickému riešeniu krízy a vyzvali Rusko, aby s dobrou vôlou vstúpilo do rokovaní,“ uviedol ďalej Biely dom k telefonátu.
Porošenko hovoril aj s nemeckou kancelárkou Merkelovou, ktorá sa s ukrajinským prezidentom zhodla na tom, že dodávky zbraní separatistom sa musia skončiť. Strany konfliktu takisto musia dospieť k prímeriu, povedal hovorca spolkovej vlády Steffen Seibert.
„Predmetom rozhovoru boli predovšetkým správy o dodávke tankov z Ruska a o vyslaní bojovníkov vycvičených na ruskom území,“ povedal Seibert. Merkelová podľa neho očakáva, že sa k informáciám vyjadrí Moskva aj separatisti.