Za a proti
Posledný prieskum spoločnosti YouGov ukázal, že prívrženci ukončenia politického manželstva s Londýnom by mali byť o štyri týždne sklamaní. Nezávislosť podporuje 35 percent Škótov, proti je 55 percent.
Niektoré výskumy však veštia tesnejší výsledok. Podľa nedeľníka Scotland on Sunday by pomer hlasov mal byť len 48 percent ku 37 v prospech tých, čo samostatnosť odmietajú. Tento tábor má na svojej strane jednu zbraň, ktorá, zdá sa, zatiaľ na voličov funguje. Obavy z neistoty, ktorú môže priniesť samostatne fungujúce Škótsko.
"Strana odporcov nezávislosti je vo svojej podstate konzervatívna. Pýta sa voličov: Prečo by ste opúšťali úspešnú úniu. Rozdelenie prináša veľké ekonomické a bezpečnostné riziká,“ reaguje pre Pravdu politológ Neil McGarvey z Strathclydskej univerzity v škótskom Glasgowe.
"Prekvapilo by ma, keby si Škóti zvolili nezávislosť. Mnohí vnímajú samostatnosť ako veľké riziko. Súčasný stav nepokladajú za dokonalý, ale väčšina Škótov necíti, že by ich Británia utláčala. Mesiac pred referendom používajú oba tábory stále rovnakú taktiku. Tí, čo samostatnosť odmietajú, zdôrazňujú neistotu, ktorá je s ňou spojená. Najmä v ekonomickej oblasti,“ hovorí aj Thomas Carl Lundberg, odborník na škótsku politiku z Glasgowskej univerzity. "Prívrženci nezávislosti sa zase snažia vystrašiť voličov, čo sa stane Škótsku v oblasti sociálnej spravodlivosti a sociálneho štátu, keď zostane súčasťou Británie,“ povedal Lundberg pre Pravdu.
Obavy z budúcnosti pritom prevažujú aj u tých Škótov, ktorí by volili samostatnosť. Svedčí o tom prieskum, ktorý vykonali vedci zo Stirlingskej a Edinburghskej univerzity. Podľa neho si až 70 percent voličov myslí, že ani jedna strana nedokáže predvídať skutočné následky prípadnej samostatnosti. Je o tom presvedčených 59 percent tých, čo by za nezávislosť hlasovali. U odporcov samostatnosti si to myslí až 77 percent opýtaných.
Euro pre Škótsko?
"Voličov trápi neistota z dvoch otázok. Je ním členstvo v Európskej únii a to, akú menu by nezávislé Škótsko používalo,“ vysvetľuje James Ker-Lindsay, odborník na separatizmus v Európe z London School of Economics. "Veľa sa diskutuje o tom, že by nezávislé Škótsko muselo opustiť EÚ. Je pravdepodobné, že by sa opäť muselo uchádzať o členstvo, nemyslím si však, že by sa dostalo na úroveň kandidátskych krajín Balkánu,“ povedal pre Pravdu Ker-Lindsay.
Podľa odborníka je jasnou nevýhodou tábora, ktorý bojuje za nezávislosť, otázka toho, akú menu by krajina používala. Takmer polovica Škótov sa domnieva, že je veľmi nepravdepodobné, že by si mohli ponechať britskú libru.
"Pre stúpencov samostatnosti je to slabina. Nemajú na tento problém jednoznačnú odpoveď. Ukázalo sa to aj v debate škótskeho predsedu vlády a šéfa Škótskej národnej strany Alexa Salmonda s lídrom kampane Lepšie je spolu Alistairom Darlingom,“ pripomína Ker-Lindsay. "Je zaujímavé, že nikto v kampani ešte neprišiel s myšlienkou, že by Škótsko prijalo euro. Nemohlo by k tomu dôjsť okamžite. Iróniu však je, že v tomto prípade by EÚ asi mala ešte menší problém prijať samostatnosť krajiny. Veď väčšina členov únie je aj v eurozóne,“ povedal odborník.
Očakávania a realita
Okrem politických a ekonomických otázok si pozornosť verejnosti vyslúžil aj postoj slávnych a známych osobnosti k otázke nezávislosti. V kampani sa angažoval herec Sean Connery, ktorý dlhodobo podporuje samostatnosť. Autorka Harryho Pottera J. K. Rowlingová zase venovala milión libier strane, ktorá nezávislosť odmieta.
Prívržencov samostatnosti cez víkend potešil jeden z najznámejších škótskych intelektuálov súčasnosti Tom Devine. Historik, ktorý skúma dejiny svojej krajiny aj v globálnom kontexte, pre nedeľník Observer uviedol, že bude hlasovať za nezávislosť. Zdôvodnil to zmenami, ktorými prešla Británia za posledné tri desaťročia od éry premiérky Margaret Thatcherovej.
"Sú to Škóti, ktorí boli najúspešnejší v snahe zachovať si britskú myšlienku spravodlivosti a súcitu v zmysle štátnej podpory a zásahov. Iróniou je, že Anglicko sa od 80. rokov minulého storočia vybralo inou cestou,“ vyhlásil pre Observer Devine.
"Tábor stúpencov nezávislosti sa snaží o pozitívny prístup. Sľubuje veľa dobrých vecí. Že Škótsko bude po vyhlásení samostatnosti také isté ako teraz, len krajšie,“ tvrdí Lundberg. "Nezávislosť maľuje ružovými farbami. Je to však založené na zbožných prianiach a nerealistických očakávaniach o tom, ako môže mať Škótsko škandinávsky systém verejných služieb, ktorý však bude financovaný z podobne nízkych daní, ako majú v Írsku,“ pripomína politológ.
Škótsko vstúpilo do únie s Anglickom v roku 1707. Keby aj v referende vyhrala myšlienka samostatnosti, očakáva, že ako plne nezávislá krajina by fungovalo najskôr od roku 2016.