Výsledkom je to, že zameranie diplomatického úsilia v čele s Nemeckom sa posunulo smerom k naliehaniu na zdržanlivosť ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a odvráteniu ponižujúcej porážky proruských vzbúrencov. Takýto vývoj by totiž podľa Berlína mohol vyvolať silnú reakciu Putina, píše agentúra Reuters.
Kancelárka Angela Merkelová sa v sobotu chystá na návštevu Kyjeva, prvej od vypuknutia krízy na začiatku roka. Návšteva je predovšetkým signálom podpory Porošenka. Tiež sa však očakáva, že kancelárka by cestu mohla využiť na pokus presvedčiť Porošenka a nacionalistických zástancov tvrdej línie, ktorí chcú zúročiť vojenský úspech a rozdrviť povstanie separatistov, aby sa zamysleli nad dôsledkami takéhoto postupu.
Ústredným bodom diplomatickej ofenzívy Berlína je názor, že úplná porážka Putinových prívržencov na východe Ukrajiny by vyvolala nepredvídateľnú reakciu Kremľa, čo by mohlo krízu posunúť na novú, nebezpečnú úroveň.
„Porošenko musí vedieť, že máme pochopenie pre postup jeho vlády, ale tiež že na východe nie je možné vojenské riešenie,“ povedal pre Reuters nemecký diplomatický zdroj, ktorý si neželal byť menovaný. „Nemôže vyhrať zbraňami. Putin to nepripustí,“ zdôraznil zdroj.
Nemecko prevzalo opraty v hľadaní diplomatického riešenia krízy. Merkelová, ktorá hovorí po rusky, sa rozpráva s Putinom častejšie ako ktorýkoľvek iný západný líder. Dynamika ich vzťahu sa podľa nemeckých činiteľov začala obracať k horšiemu v marci, keď Putin kancelárku oklamal ohľadom svojich zámerov na Kryme. Merkelová sa potom stala hlavnou zástankyňou únijných sankcií proti Rusku.
Posledný vývoj na bojovom poli obrátil logiku diplomacie na hlavu. Ukrajinské úspechy v boji aj ochota prijať značné straty na mužoch a lietadlách mnohých pozorovateľov v Kyjeve po neistom začiatku kampane prekvapili.
Podľa diplomatov sa obrat na bojovom poli možno premietol do väčšej ochoty Kremľa pristúpiť na myšlienku diplomatického riešenia krízy, aj keď ruskí politici popierajú, že Moskva povstalcom pomáha alebo že je dokonca stranou konfliktu.
Budúci týždeň sa majú Putin a Porošenko zísť tvárou v tvár v bieloruskej metropole Minsk. Obaja muži sú ale pod obrovským tlakom svojich domácich zástancov tvrdej línie, čo im zužuje manévrovací priestor. „Ak ukrajinská vláda teraz upevní svoje zisky, Putin v krajine príde o svojich spojencov,“ hovorí Jan Techau, riaditeľ bruselského koncepčného strediska Carnegie Europe. „Keby sa vzdal vplyvu nad tým, čo sa deje v Kyjeve, bola by to pre Putina obrovská strata. Bolo by to vnímané ako porážka,“ zdôrazňuje Techau.
Komplikáciou pre Merkelovú je to, že Porošenko asi verí v možnosť vojenského riešenia. Aj Nemci navyše pripúšťajú neistotu ohľadne toho, či je tiež Putin ochotný využiť prípadnú príležitosť na prímerie a hľadanie politického kompromisu.
Porošenko asi nebude ochotný odvolať ofenzívu na východe krajiny bez záruk z ruskej strany. V júni vyhlásil desaťdňové prímerie, aby videl, ako sily separatistov zabíjajú ukrajinských vojakov.
Teraz Porošenko hovorí, že obnovenie prímeria je možné len v prípade, že povstalci zložia zbrane a neoblomne trvá na tom, aby Rusko prerušilo vojenské dodávky separatistom.
Merkelová vie, že obnovenie prímeria je pre Porošenka ťažké a že panujú obavy z preskupenia síl separatistov počas prípadného pokoja zbraní, domnieva sa nemenovaný diplomat. „Nemecko chápe, že je to pre neho ťažké, a práve preto mu (Merkelová) ide na túto tému prehovoriť do duše,“ dodal diplomat.
Lenže všeobecné naladenie v Kyjeve, ovplyvnenej februárovou revolúciou EuroMaidanu, silne uprednostňuje porážku rebelov na bojovom poli.