Uviedol to ruský denník Kommersant s odvolaním sa na svoje zdroje v bruselskej centrále NATO a v domácej diplomacii.
Summit NATO sa má konať v dňoch 4. a 5. septembra. Rokovať sa má okrem iného o posilňovaní kolektívnej obrany, o výške obranných výdavkov, ako aj o vzťahoch s Ruskom a posilňovaní vzťahov s Ukrajinou, alebo o ukončení operácie v Afganistane. Počíta sa s účasťou ukrajinského prezidenta Petra Porošenka.
„Ukrajinská kríza dodala paktu druhý dych,“ poznamenal denník s tým, že práve diania okolo Ukrajiny úplne zmenili program samitu, ktorý pôvodne mal byť venovaný boju s terorizmom a kybernetickým hrozbám.
Ruska sa následne dotýka aj stiahnutie aliančných jednotiek z Afganistanu. Účasť ruskej delegácie však vedenie NATO usúdilo podľa aliančného zdroja ako „neužitočnú“, zatiaľ čo Moskva podľa nemenovaného ruského diplomata s pozvaním „v terajších podmienkach ani nepočítala“.
NATO už od apríla, v dôsledku marcovej anexii Krymu, obmedzuje spoluprácu s Ruskom vynecháva dôležité projekty. „Lopta je na strane aliancie, doprosovať sa nebudeme,“ poznamenal ruský diplomat.
Moskve však podľa denníka môžu prekážať prísľuby terajšieho generálneho tajomníka NATO, že aliancia pomôže Ukrajine s modernizáciou armády a rozšíri spoločné cvičenia, ako aj prípadné rozhodnutie nastálo rozmiestniť vo východnej Európe väčšie vojenské sily, čo zdôrazňuje Pobaltie a Poľsko.
Rusi naopak dúfajú, že sa vzťahy s alianciou zlepšia, na čele NATO začiatkom októbra vystrieda Dána Andersa Fogha Rasmussena bývalý predseda nórskej vlády Jens Stoltenberg. „Terajší generálny tajomník v poslednom čase v Moskve nič iného ako podráždenie nevyvoláva,“ poznamenal denník.