Šéf NATO pred summitom organizácie, ktorý sa má konať budúci týždeň v Cardiffe, vyhlásil, že členské štáty prekonajú rozdiely v názoroch a zhodnú sa na vyslanie nových síl k ruským hraniciam, čo určite vyvolá silnú reakciu Moskvy. Rasmussen tiež načrtol kroky, ktoré majú viesť k tomu, aby Ukrajina zvýšila svoju obranyschopnosť. Nevyhnutná bude „modernizácia“ jej ozbrojených síl a ďalšia pomoc, ktorá má Kyjevu pomôcť vzdorovať ruským hrozbám.
"Prijmeme to, čo nazývame pohotovostný akčný plán, ktorého cieľom je konať rýchlo v tomto úplne novom bezpečnostnom prostredí v Európe. Máme niečo, čo sa už nazýva Sily rýchlej reakcie NATO, ktorých úlohou je v prípade potreby rýchle nasadenie. Teraz je naším zámerom vytvoriť niečo, čo by som nazval predvoj v rámci týchto Síl rýchlej reakcie, ktorý by bol v stave veľmi vysokej pripravenosti, "vyhlásil Rasmussen.
„Aby bolo možné také rýchle posily poskytnúť, sú tiež potrebné nejaké prijímacie zariadenia v hostiteľských krajinách. Tak tie budú zahŕňať predbežné umiestnenie zásob, vybavenie, prípravu infraštruktúry, základne, veliteľstvo,“ dodal Rasmusen s tým, že v budúcnosti tak bude vo východnej Európe NATO viditeľnejšie.
Poľsko a tri pobaltské štáty sa znepokojením vnímajú ruskú hrozbu a dožadujú sa toho, aby NATO bolo v regióne výraznejšie zastúpené. Zároveň alianciu kritizujú za to, že sa vzmohol podľa nich len na symbolické kroky.
Otázka stálych základní NATO vo východnej Európe však vyvoláva medzi spojencami spory. Francúzsko, Taliansko a Španielsko sú proti, zatiaľ čo USA a Británia požiadavky východoeurópskych spojencov podporujú. Nemecko podľa zdroja NATO sedí na dvoch stoličkách, aby príliš Rusko neprovokovali.
Summit v Cardiffe preto pravdepodobne príde s formuláciou, ktorá nebude obsahovať termín „trvalé“ pri nových základniach. Podstatné však bude, aby NATO malo neustále obsadené zariadenia v oblastiach na východ od bývalej takzvanej železnej opony.
Podľa Rasmussena sa môžu spojenecké sily na základniach pomerne rýchlo striedať. Podstatou vraj je, aby potenciálny agresor vedel, že ak mu vôbec napadne útok proti členskej krajine NATO, potom nenarazí len na vojakov danej krajiny, ale na vojská NATO. „To je to, čo je dôležité,“ zdôraznil Rasmussen.
Jedinou základňou NATO na východ od hraníc z čias studenej vojny je pri Štetíne na poľskom pobreží pri Baltskom mori. Podľa zdroja NATO bude pravdepodobne tvoriť základ pre ďalšie rozširovanie síl na východ. Kým plány leteckých a námorných presunov už boli dokončené, otázka nasadenia medzinárodných pozemných síl na východe sa ukázala ako náročnejšia pokiaľ ide o širšiu zhodu, než sa pôvodne očakávalo.