Podľa očakávania vyhrala vládna Kresťanskodemokratická únia (CDU) so ziskom 39,4 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila postkomunistická Ľavica s 18,9 percenta hlasov. Treťou najsilnejšou stranou v krajinskom sneme budú sociálni demokrati (SPD), ktorých volilo 12,4 percenta voličov.
Obrovský úspech však zaznamenala euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD). Po zisku 9,7 percenta hlasov bude mať tak prvého zástupcu v niektorom z nemeckých krajinských snemov. Podľa prvých reakcií nemeckých médií môže výsledok hlasovania predznamenať prekreslenie nemeckej politickej mapy. Krajinský premiér Stanislaw Tillich už po zverejnení priebežných výsledkov vyhlásil, že po analýze volieb začne jeho strana hľadať nového partnera pre vládnu koalíciu. „Budeme rokovať s možnými partnermi postupne podľa toho, ako uspeli vo voľbách, teda najskôr s SPD, potom so Zelenými,“ povedal. Vytvorenie koalície s AfD vylúčil.
„AfD sa stáva pre konzervatívcov tým, čím je postkomunistická Ľavica pre sociálnych demokratov. Konkurenciou, s ktorou budú veľké problémy,“ tvrdí komentátor denníka Süddeutsche Zeitung. Podľa neho euroskeptikom nahrala okrem iného skutočnosť, že Sasko je najpravicovejšou nemeckou spolkovou krajinou. Takmer desaťpercentný zisk AfD sa môže premietnuť aj v krajinských voľbách v Brandebursku a v Durínsku, ktoré budú o dva týždne.
Aj podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung vyšla AfD z volieb „senzačne silná“. Zároveň upozornil, že euroskeptici budú chcieť svoj úspech v budúcnosti ešte potvrdiť, pretože zatiaľ zbierali najmä protestné hlasy. „Až na Zelených zatiaľ žiadna nová strana dlhodobo neobstála. Naposledy skrachovali Piráti, ktorí sa počas niekoľko málo rokov zmenili z otvorenej demokratickej strany na uzavretú sektu,“ konštatuje denník.
Noviny Die Welt si všímajú skutočnosť, že AfD spoločne s krajne pravicovou Národnodemokratickou stranou Nemecka (NPD) a s Ľavicou oslovili celkom 33 percent voličov. „Aj keď bola krajina dobre spravovaná a prosperuje, volila tretina hlasujúcich pravicových a ľavicových populistov. Vzniká tak otázka, či ľudia v Sasku berú ešte vážne volebné právo. Pretože pravdepodobne ide čoraz viac o slogany a o emócie a stráca sa politický rozum,“ tvrdí denník.
Populistom pomohla vraj aj nízka volebná účasť, ktorá dosiahla iba 49,2 percenta. Aspoň tak to prezentujú noviny Sächsische Zeitung. „Dáva to protestujúcim politikom váhu, ktorú by inak nemali. A tak AfD má takmer desať percent aj napriek mizernému obrazu svojho vedenia. A na druhej strane je Ľavica s programom nesplniteľných sľubov. Tak bude vyzerať nová opozícia v krajinskom sneme,“ konštatujú noviny.
Pod hranicou potrebných piatich percent zostala krajne pravicová NPD, ktorá tak po desiatich rokoch opustí saský parlament. Mimo parlamentu zostal aj doterajší koaličný partner CDU – Slobodná demokratická strana (FDP).