Putin: Ak by som chcel, zaberiem Kyjev do dvoch týždňov

Ruský prezident Vladimir Putin pohrozil, že môže zabrať Kyjev "do dvoch týždňov". Vyjadril sa tak počas telefonického rozhovoru s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom o kríze na Ukrajine, informoval o tom uznávaný taliansky denník La Repubblica.

, 02.09.2014 11:02, aktualizované: 14:50
Vladimir Putin Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin.
428

„Ak by som chcel, zaberiem Kyjev do dvoch týždňov,“ citovali noviny ruského prezidenta. Podľa ich údajov Barroso o Putinových slovách informoval šéfov štátov a vlád v sobotu na summite v Bruseli.

Medializovaný výrok Putina, že Rusko môže zabrať Kyjev „do dvoch týždňov“, bol vytrhnutý z kontextu. V utorok to povedal Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov, podľa ktorého mali prezidentove slová v kontexte úplne iný zmysel. Presný význam Putinovych slov však nešpecifikoval. Ušakov súčasne pokarhal Barrosa za nekorektné šírenie podrobností z telefonického rozhovoru s Putinom. „Bolo to vytrhnuté z kontextu a malo to úplne iný zmysel,“ zdôraznil v utorok Ušakov podľa agentúry ITAR-TASS. Šírenie detailov z telefonického rozhovoru je podľa neho „nekorektné“, „prekračuje rámec diplomatickej praxe“ a „je nedôstojné seriózneho politika“.

„Rusko je vo vojne s Európou,“ zopakovala v úvode litovská prezidenta Dalia Grybauskaitéová vetu, ktorú už predtým povedala aj novinárom prítomným v Bruseli.

Svoje obavy z ďalšieho vývoja vyjadril aj britský premiér David Cameron. „Putin si už vzal Krym, nemôžeme mu dovoliť získať celú krajinu,“ uviedol vraj na summite Cameron. Pripomenul v tejto súvislosti, že Západ vo vzťahu k Rusku nesmie zopakovať rovnakú chybu ako s politikou voči nacistickému Nemecku v roku 1938.

Hrozby z Moskvy prichádzajú v čase, keď Európska únia dala Rusku týždňové ultimátum, aby prestalo zasahovať do situácie na východe Ukrajiny, inak zavedie nové sankcie. Nemecká kancelárka Angela Merkelová označila v pondelok sprísnenie sankcií proti Rusku za nevyhnutné, keďže agresiu Moskvy voči Ukrajine podľa nej nemožno tolerovať.

Nová šéfka diplomacie EÚ sa pustila do Putina

Novozvolená šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová označila sankcie únie voči Rusku za dôsledok politiky ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý tak podľa nej škodí vlastnému ľudu.

V pondelok zverejnenom rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera sa taktiež vyjadrila, že je otázne, či sa pod vplyvom sankcií na ruské hospodárstvo zmení „racionálne správanie vedenia“ Ruska. To podľa 41-ročnej diplomatky, ktorej vyčítajú príliš nedôrazný prístup voči Moskve, „koná proti záujmom svojich obyvateľov“.

Morgheriniová navyše vyhlásila, že Putinove vyjadrenia o dianí na východe Ukrajiny môžu naďalej podkopávať územnú celistvosť krajiny.

„Putin nikdy nerešpektoval záväzky, ktoré dal počas niekoľkých príležitostí či už v Ženeve, Normandii či v Berlíne. Premrhal šancu zmeniť veci prostredníctvom svojho vplyvu na povstalcov po zostrelení malajzijského lietadla. Rozdiely medzi jeho záväzkami a skutočným konaní sú enormné,“ povedala pre denník končiaca šéfka talianskej diplomacie a dodala, že ruský líder je nespoľahlivým diplomatickým partnerom.

Morgheriniová sa k prvému novembru stane novou vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú politiku. Ako nástupcu britskej diplomatky Catherine Ashtonovej ju zvolili na sobotnajšom summite lídri EÚ. Stalo sa tak napriek jeho nízkemu veku a predchádzajúcej kritike viacerých krajín za jej udajný príliš mäkký postoj voči Rusku.

Moskva žiada Washington, aby prinútil Kyjev ku kompromisu

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v utorok vyzval Washington, aby prinútil kyjevské vedenie ku kompromisu. Podľa šéfa ruskej diplomacie je to hlavná podmienka, aby miesto bojov mohol na Ukrajine zavládnuť mier.

Lavrov vyhlásenie urobil potom, ako sa objavili správy, že proruskí separatisti na východe Ukrajiny sú ochotní podporiť celistvosť Ukrajiny výmenou za autonómne práva pre svoj ​​región.

„Hlavnou úlohou je dnes priviesť k rozumu ‚stranu vojny‘ v Kyjeve. Urobiť to môžu len Spojené štáty. Washington má priamy vplyv na ukrajinských vojakov,“ citovala Lavrova agentúra ITAR-TASS.

Minister zdôraznil, že je potrebné využiť americké možnosti na to, aby bolo možné od pokusov vyriešiť situáciu na východe Ukrajiny vojensky prejsť k snahe o politické urovnanie. Podľa Lavrova je veľmi dôležité, aby USA a Európska únia podporili proces hľadania prijateľného kompromisu na Ukrajine, ktorý sa podľa neho začal v pondelok v Minsku.

Pondelňajšej schôdzky tzv. Kontaktnej skupiny v bieloruskej metropole sa okrem bývalého ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu, ruského veľvyslanca a zástupcu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) zúčastnili aj predáci separatistov, bojujúcich od apríla s vládnymi jednotkami o ovládnutie ruskojazyčného východu krajiny. Separatisti odovzdali Kučmovi svoje požiadavky, znamenajúce, že by Kyjev fakticky prišiel o kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou, susediacou s Ruskom. Ďalšie stretnutie v Minsku má nasledovať v piatok.

Podľa ITAR-TASS proruskí povstalci chcú zvláštne postavenie pre svoju samozvanú republiku, pre ruštinu a pre svoje ozbrojené jednotky, právo dosadzovať sudcov a prokurátorov, ako aj ukončenie armádne operácie namierenej proti separatistom a amnestiu. Žiadajú tiež osobitný status pre obchodovanie s Ruskom. Na oplátku sú vraj ochotní urobiť všetko pre zachovanie celistvosti Ukrajiny.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
428 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Angela Merkelová #Vladimir Putin #David Cameron #OBSE #José Manuel Barroso #Ukrajina #Sergej Lavrov