Slovenskú delegáciu povedie prezident Andrej Kiska. Stretnutie trvá dva dni.
Dôraz na Európu
Nie je to nová studená vojna, ale kroky Ruska na východe sú pripomenutím minulosti, keď hlavnou úlohou NATO bolo chrániť západnú Európu pred Sovietskym zväzom. Po páde Berlínskeho múra a 11. septembri 2001 sa aliancia rozbehla do sveta. Teraz NATO akoby sa vracalo z veľkého nasadenia v Afganistane späť k pôvodnému poslaniu.
"Politická, vojenská a ekonomická cena afganskej operácie spôsobila, že je nepravdepodobné, že by sa aliancia do niečoho podobného opäť pustila,“ vysvetľuje kanadský bezpečnostný expert Stephen Saideman.
"Preto sa dá povedať, že bolo jasné, že k zameraniu sa na Európu v aliancii dôjde. Putinove činy tomu dodali na naliehavosti. Áno, budúcnosť NATO je jej minulosťou, teda opäť riešime hrozby na východe,“ povedal pre Pravdu autor knihy NATO a Afganistan.
Aliancia bude na summite diskutovať o posilnení východnej hranice. Vo viacerých krajinách v regióne by mali vzniknúť nové zariadenia aliancie zamerané na logistiku i veliteľské centrá. Slovensko iniciatívu podporuje, hoci premiér Robert Fico prípadnú prítomnosť vojsk NATO na území Slovenska do istej miery prirovnal k pôsobeniu jednotiek Varšavskej zmluvy.
"Navonok Slovensko oficiálne deklaruje to, čo sa očakáva. Transatlantický duch, spojenectvo, súdržnosť aliancie a pripravenosť poskytnúť jednotky pre NATO, tak ako by to bolo potrebné. Rovnako sa to týka niektorých zariadení na Slovensku. Či už ide o letisko Sliač, alebo výcvikový priestor v Lešti,“ povedal pre Pravdu bezpečnostný analytik Jaroslav Naď z Centra pre stredoeurópsku politiku.
Podľa odborníka je však nemysliteľné porovnávať prítomnosť spojeneckých vojsk NATO na východnej hranici, ktoré tam budú na základe žiadosti konkrétnych krajín, s inváziou Varšavskej zmluvy proti Československu v roku 1968.
"Obavy z agresívnej politiky Ruska majú pobaltské krajiny či Poľsko. Štáty, ktoré majú svoje katastrofálne historické skúsenosti. Od slovenského premiéra to boli veľmi nešťastne zvolené slová. Pozorne ich vnímajú západní spojenci. Ubližujú zahraničnej politike Slovenska.
Vyjadrenia premiéra sú však určené v prvom rade pre domáceho voliča,“ myslí si Naď, bývalý šéf obrannej sekcie na slovenskom zastúpení pri NATO.
Jednotky NATO
Pôsobenie aliancie bližšie pri ruských hraniciach ešte určite bude predmetom diskusie na summite. Dohoda z roku 1997 medzi NATO a Moskvou zakazuje stále a výrazné posilnenie prítomnosti vojenských jednotiek aliancie vo východnej Európe. Estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves však v utorok, v predvečer návštevy šéfa Bieleho domu Baracka Obamu v jeho krajine, vyhlásil, že chce na území štátu permanentné základne NATO.
"V skutočnosti máme teraz dvojstupňovú alianciu,“ citoval Ilvesove slová denník Wall Street Journal. "Sú krajiny, ktoré majú stále základne NATO, a štáty, ktoré majú niečo iné. Nechceme dvojstupňovú alianciu,“ povedal Ilves.
"Členské štáty sú stále rozdelené v tom, ako riešiť vzťahy s Ruskom. Povedal by som, že NATO je lepšie pripravené reagovať na túto výzvu, ako keď sa začal konflikt na Ukrajine. Nie som si však istý, či je dostatočne pripravené,“ uviedol pre Pravdu Garret Martin z Európskeho inštitútu na Americkej univerzite.
"Takzvaný plán pripravenosti, ktorý zahŕňa rýchlo nasaditeľné jednotky, nové veliteľské centrum a vyslanie vojenských síl do východnej Európy na základe rotačného systému, je však krok správnym smerom,“ uviedol Martin.
Práve vytvorenie rýchlo nasaditeľných jednotiek NATO v počte štyritisíc mužov má byť akýmsi kompromisom medzi volaním po stálej prítomnosti aliancie na východe a opatrnejším prístupom. "Problém akejkoľvek veľkého združenia spočíva práve v ochote konať, ak sa vyskytne problém,“ hovorí o rozhodovaní v NATO expert na medzinárodné vzťahy Igor Merheim-Eyre z Kentskej univerzity.
„Z toho vyplýva jasné váhanie niektorých krajín, čo sa týka vytvorenia stálych základní v strednej a východnej Európe. Vznikol z toho kompromis. Teda rýchlo nasaditeľné jednotky, ktoré majú byť na mieste určenia do dvoch dní. Je to ambiciózne. Doterajšie sily rýchlej reakcie mali byť nasaditeľné do piatich dní. Samozrejme, skutočným testom by bolo, keby tieto jednotky museli naozaj vyraziť. Na druhej strane dúfajme, že k tomu nikdy nedôjde,“ uviedol pre Pravdu Merheim-Eyre.
Moskva v reakcii na kroky NATO uviedla, že bude revidovať svoju vojenskú doktrínu. "Expanzia aliancie je jedným z najvážnejších nebezpečenstiev a hrozieb,“ uviedol pre agentúru RIA Novosti Michail Popov, zástupca tajomníka ruskej Bezpečnostnej rady. Tieto slová však nie sú nič výrazne nové. Kremeľ už viac ráz v minulosti uviedol, že NATO vníma ako hrozbu.
Obranné rozpočty
Veľkou témou summitu budú aj obranné rozpočty. Väčšina štátov vrátane Slovenska nespĺňa záväzok NATO, že by na armádu mali vydávať minimálne dve percentá HDP. Viaceré členské krajiny však už ohlásili, že rozpočet na obranu zvýšia. Čaká sa aj na vyjadrenie Slovenska.
"To, že krajiny v strednej a východnej Európe zvyšujú obranné rozpočty, z niečoho vyplýva. Politici musia doma vysvetľovať, prečo sa to deje. Ich odpoveďou je, že ide o zaistenie bezpečnosti a obrany krajiny. Mali by sme si to uvedomiť aj na Slovensku. Určite nie je populárne zvýšiť obranný rozpočet, keď sa to nedeje v oblastiach, ako sú sociálne veci, zdravotníctvo alebo školstvo. Bol by to však štátnický krok, je to súčasť strategického uvažovanie,“ myslí si Naď.